V piatok, 1. decembra 2017, sa v priestoroch Gymnázia Pavla Horova v Michalovciach uskutočnila posledná zo série prednášok v rámci projektu Speaking Tours – Priority zahraničnej politiky SR 2017 pod názvom „Dezinformácie a ich vplyv na politickú scénu“. V úlohe rečníka vystúpil pán Milan Šuplata, z Odboru strategickej komunikácie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. Úvod podujatia sa niesol v interaktívnom duchu – žiakom boli rozdané obrázky s propagandistickými plagátmi a fotografiami, pričom ich úlohou bolo opísať, čo na obrázkoch vidia a aké pocity v nich vzbudzujú. Žiaci sa zhodli, že rozdané obrázky na nich pôsobili prevažne negatívne a na prvý pohľad odhalili, že sú tendenčné a majú za úlohu práve manipulovať s mienkou a pocitmi toho, kto sa na nich pozerá.
Pán Šuplata na úvodnú aktivitu žiakov nadviazal krátkou definíciou samotného pojmu propaganda a pokračoval objasnením jej jednotlivých foriem. Prvou formou propagandy je snaha o vytvorenie kultu osobnosti. Táto forma je využívaná predovšetkým v nedemokratických režimoch, v ktorých si štátny vodcovia snažia týmto spôsobom vytvoriť dojem, že sú neomylný, nekritizovateľný a že stoja nad ľudom, ktorému vládnu, čím si upevňujú svoje silné postavenie. Ako príklad môže slúžiť kult osobnosti okolo súčasného severokórejského prezidenta Kim Čong-una, ktorý je v KĽDR štátnymi médiami vykresľovaný ako populárny a spoločenský človek, ktorý dokáže podniknúť výstup na zasneženú horu vo vychádzkovej obuvi. Pán Šuplata zároveň poukázal na skutočnosť, že kult osobnosti je v súčasnosti využívaný aj vo svete marketingu za cieľom vzbudzovania dojmu dokonalosti a ako záruka kvality, no táto nepriama forma propagandy nepredstavuje pre verejnosť hrozbu.
Ďalšími formami propagandy sú démonizácia jednotlivca alebo skupiny, a využívanie klamstiev, dezinformácii a hoaxov. V prvom pprípade sa jedná o formu propagandu, v rámci ktorej je istá skupina obyvateľstva vykresľovaná ako zlá, predstavujúca hrozbu pre spoločnosť. Príkladom sú plagáty z obdobia 2. svetovej vojny, na ktorých boli Židia vykresľovaní ako zlí ľudia okrádajúci nežidovské obyvateľstvo, či plagáty s roľníkom, ktorý pri stretnutí s iným človek za chrbtom držal dýku a bol pripravenú zabodnúť mu ju do chrbta. Cieľ tejto formy propagandy je tak jasný – vzbudzovať strach, nenávisť a odpor bez uvedenia konkrétnej osoby. V súčasnosti je táto taktika využívaná takzvanými „alternatívnymi“ médiami, ktoré sa týmto spôsobom snažia zdiskreditovať štandardné média. V druhom prípade sa jedná o využívanie nepravdivých a klamlivých informácií pre vlastné účely. V 50-tych rokoch minulého storočia bola táto forma propagandy využitá po tom, ako sa na poliach vo vtedajšom Východnom bloku rapídne začala množiť pásavka zemiaková, čím došlo k výraznému poklesu urodených zemiakov. Sovietske politbyro a štátna propaganda sa snažila obyvateľstvo presvedčiť o tom, že „mandelinky“ na polia zhadzujú USA a boj proti malému škodcovi vyhlásili za „boj proti kapitalistickému Západu“. V súčasnosti sa dezinformácie, klamstvá a hoaxy šíria predovšetkým prostredníctvom sociálnych sieti, pričom človek bez dôkladnejšieho overovanie nevie určiť, či sa v prípade publikovaných správ jedná o pravdu, alebo o zavádzanie.
Zaujímavou formou propagandy je takzvaný podmienený reflex. Rovnako ako v prípade výskumu ruského vedca I.P. Pavlova, pri tejto forme propagandy sa spája vnem prijímaný človekom s pocitom – využíva sa spojenie toho, proti čomu chce propaganda bojovať s niečím, čo vyvoláva u človeka negatívne emócie, rozhorčenie a podobne. S touto formou úzko súvisí manipulácia cez emócie, jeden s najsilnejších spôsobov ako manipulovať s ľuďmi. Tento spôsob propagandy je v súčasnosti opäť využívaný aj v oblasti marketingu, napríklad na rôznych plagátoch a dokonca počas tlačových besied politických strán. Najviac využívanou je však v tomto prípade manipulácia prostredníctvom strachu.
Poslednými formami propagandy sú polopravdy a vágne tvrdenia, logické podvrhy, využívanie zjednodušení, a opakovanie. V prvom prípade ide o využívanie vyhlásení, ktoré síce obsahujú štipku pravdy, no snažia sa zároveň do veľkej miery presadiť svoju vlastnú pravdu. Pri logických podvrhoch sa jedná o to, že človek je zavádzaný tým, že si na úvod síce vypočuje niečo, s čím sa dokáže stotožniť, no v závere je konfrontovaný s niečím, čo s faktami vôbec nesúvisí, pričom je dôležité vedieť identifikovať logickú súvislosť medzi tvrdením a následným argumentom. Zjednodušenia sú v podstate generalizácie, pričom sa napríklad negatívne vlastnosti jednej skupiny obyvateľstva aicky pripisujú aj ostatným. Pri opakovaní platí, že stokrát opakovaná lož sa v konečnom dôsledku stáva pravdou – človek sa totiž po čase eventuálne začne stotožňovať s tým, čo dookola počúva alebo vidí.
V závere podujatia prebehol workshop, v rámci ktorého boli prítomní žiaci rozdelení do skupín s tým, že ich úlohou bolo pripraviť si politický alebo reklamný prejav, v ktorom mali využiť jednu z foriem propagandy, pričom úlohou ostatných skupín bolo hádať, akú formu využili. Po workshope nasledovala diskusia, počas ktorej bol ponúknutý priestor na otázky zo strany žiakov.
Euroatlantické centrum by sa touto cestou zároveň chcelo poďakovať Ministerstvu zahraničných vecí a európskych záležitosti Slovenskej republiky a Sekcii verejnej diplomacie NATO za finančnú podporu podujatia, a zúčastneným rečníkom a osloveným stredným školám za pomoc pri realizácii projektu. Tešíme sa na budúcu spoluprácu!
