Dňa 6.3. 2018 sa na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov uskutočnila prednáška s názvom Migračná kríza a Slovenská republika. Naše pozvanie prijal Juraj Priečinský, absolvent fakulty v súčasnosti pôsobiaci na ministerstve zahraničných vecí a Európskych záležitostí Slovenskej republiky, pôsobiaci na Odbore európskych politík.
Na úvod prednášky bola zdôraznená dôležitosť danej témy a spôsob akým polarizuje spoločnosť a tiež členské štáty Európskej Únie. Prednášajúci zdôraznil ochranu vonkajších hraníc EÚ ako bod, ktorý SK presadzovala od začiatku vypuknutia krízy a ktorý sa stal súčasťou EÚ politík v tejto oblasti. Fakt, že po vypuknutí krízy sa cez hranice nekontrolovateľne pohybovali skupiny migrantov vyvolal u členských štátov únie rozporuplné, často krát aj radikálne reakcie. Ako príklad bola uvedená práve reakcia Maďarska a ich snahy o zabezpečenie južnej Schengenskej hranince stavbou plotu. Celkovo nekontrolovateľný pohyb na vonkajších hraniciach únie budí u členských štátov potrebu vnútorných kontrol, čo má za následok ekonomické straty.
…najvhodnejší spôsob riešenia krízy je pomoc tým krajinám z ktorých migranti pochádzajú…
Rečník ďalej objasňoval dôvody samotnej migrácie a migrantov na ich základe rozdelil do dvoch skupín. Prvou skupinou sú migranti utekajúci zo svojej krajiny z dôvodu vojny, poprípade nestabilného politického systému, ktorí spĺňajú podmienky na udelenie azylu, prípadne doplnkovej ochrany. Druhým, oveľa častejším a aktuálne hlavným dôvodom migrácie sú ekonomické príčiny. Následne boli spomínané spôsoby riešenia migračnej krízy. V súvislosti s touto politikou bol spomenutý aj tzv. Akčný plán z Valletty z novembra 2015, ktorý obsahuje spoluprácu medzi EÚ a Afrikou na báze „rovný s rovným“. EÚ poskytne Africkým krajinám, resp. ich občanom možnosť legálnych ciest (štúdium, zamestnanie expertov, stáže), rozvojovú pomoc prostredníctvom vzniku Zvereneckého fondu pre Afriku (SK prispelo sumou 10,35 mil eur); na druhej strane však očakáva spoluprácu s Afrikou v oblasti boja proti prevádzačom a hlavne v oblasti návratov a readmisií. Migranti, ktorí nespĺňajú kritériá na udelenie azylu/doplnkovej ochrany by mali byť vrátení späť do ich krajiny pôvodu. Tým by bol zároveň vyslaný signál pre ostatných, aby sa nepokúšali zbytočne nelegálne dostať do EÚ a nepodporovali tak pašerácky biznis.. Ďalším dôležitým faktorom, ktorý spomalil migračné toky a to na Východnej stredomorskej trase bola aj Dohoda medzi Európskou Úniou a Tureckom, ktorá pojednáva o tom, že za každého nelegálneho migranta, ktorý bude vrátený do Turecka, za neho bude presídlený jeden Sýrčan do EÚ .
Potom rečník prezentoval aj ďalšie spôsoby riešenia krízy konkrétne pomocou prerozdeľovanie žiadateľov o azyl na základe povinných kvót. Pri tejto problematike sa názory niektorých štátov EÚ (aj EÚ Komisie) a Slovenskej republiky rozchádzajú už prakticky od vypuknutia celej migračnej krízy. Ako príklad rozdielnych názorov bol spomenutý rok 2015 konkrétne jún kedy bolo na Európskej Rade v záveroch prijaté rozhodnutie o relokácií 40 000 osôb (na základe konsenzu) ako pomoc krajinám, ktoré sú migráciou postihnuté najviac (Taliansko a Grécko). O dva mesiace na to bolo však na Rade pre vnútro a spravodlivosť prijaté rozhodnutie o povinnom prerozdelení 120 000 žiadateľov o azyl v Talianska a Grécka, SK (a štáty V4) tak boli na nižšom fóre prehlasované aj napriek záverom Európskej Rady, ktoré jasne hovorili o konsenze.. Rečník nato objasnil najzásadnejší problém ohľadom kvót a síce ľudí nemožno presunúť na dané miesto bez toho aby tam chceli aj naďalej zostať a plnohodnotne sa integrovať. Problém pri tomto spôsobe riešenia spočíva v tom, že neexistuje žiadna záruka toho, že migranti po získaní azylu zostanú v krajine, ktorú im Únia vyberie a nebudú sa následne presúvať ďalej. Na záver prednášky rečník podotkol, že z jeho uhlu pohľadu je najvhodnejším spôsobom riešenia krízy pomoc tým krajinám z ktorých migranti pochádzajú a vytvoriť v nich vhodné podmienky na život.
