Dňa 16. októbra 2018 sa na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela uskutočnila ďalšia zo série prednášok v rámci predmetu Aktuálne otázky organizovaná Euroatlantickým centrom. Naše pozvanie prijal Mgr. Dalibor Pavolka, ktorý v súčasnosti pôsobí ako poradca štátneho tajomníka Ministerstva obrany. Téma diskusie bola „Trump a 4%- nedosiahnuteľné méta?“
Rečník auditóriu hneď v úvode priblížil historické súvislosti, ktoré priamo súvisia s navyšovaním výdavkov na obranu jednotlivých členských štátov NATO. Zároveň poukázal na to, že výdavky na obranu členských krajín od roku 1989 klesali, nakoľko členské štáty nepociťovali bezprostrednú bezpečnostnú hrozbu. Avšak je nutné upriamiť pozornosť na to, že v posledných rokoch sa obrana stala oveľa väčšou prioritou, ako bola kedykoľvek predtým. „Ak má mať NATO zmysel, tak musia aj ostatní partneri investovať viac, aby disponovali bojaschopnou a odstrašujúcou armádou.“
…na mier, ktorý zavládol v Európe za posledné desaťročia…
Donald Trump nahliada na ekonomiku ako na „zero-sumgame“, pričom neverí na princíp win-win. Navýšenie výdavkov na obranu na 4% HDP má preto dôležitý kontext a je primárne adresovaný Nemecku a najväčším ekonomikám Európyktoré sú zároveň členmi NATO, ako napríklad Francúzsko, Španielsko a Taliansko. Trumpova kritika je jasným odkazom, že americké vyjadrenia o relevantnosti a navýšení výdavkov predstavujú výzvu pre členské krajiny z Európy. Podľa rečníka, v minulosti európske krajiny nevideli ďalekosiahle následky, ktoré môže mať nenavýšenie výdavkov na obranu. Je to najmä z dôvodu, že si tieto krajiny „zvykli“ na mier, ktorý zavládol v Európe za posledné desaťročia.
V ďalšej časti prednášky sme sa venovali otázke stanovenia výšky výdavkov na obranu, ktorej hranica je 2% HDP. V súčasnosti toto číslo predstavuje spôsob merania úsilia obrany. Rečník zdôraznil výhody ale aj nevýhody, ktoré tento spôsob predstavuje. Koncom 90-tych rokov boli 2% HDP na udržanie ozbrojených síl postačujúce. Je nutné však poukázať na to, že tento spôsob meria iba vstupy a nie výstupy, pričom v niektorých členských krajinách zahŕňa rozpočet na obranu aj rozvojovú pomoc, technológie, materiály a infraštruktúru ktoré priamo s obranou štátu nesúvisia.
V závere rečník zhodnotil že:“ navýšenie výdavkov na obranu na 4% je dosiahnuteľné v každej krajine.“ V tomto prípade ide o politické rozhodnutie, kedy si politici uvedomujú dôležitosť obrany. Každá krajina dáva na obranu toľko, ako veľmi sa cíti byť ohrozená zvonku. Obrana je kľúčová pre chod celej ekonomiky a to najmä z dôvodu ochrany krajiny. Bezpečnostná situácia od konca studenej vojny „nebola v našom okolí nikdy horšia.“ Konflikt na Ukrajine neprestavuje bezprostrednú hrozbu, ale je stále konfliktom, ktorý sa nachádza v našej blízkosti a vplýva na bezpečnostné prostredie krajiny. Z tohto dôvodu je preto je nutné pokračovať v trende navyšovania obrany.
