Dňa 24.2.2016 sa na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov uskutočnila prednáška na tému “Aktuálne postavenie Slovenska v kontexte migračnej krízy.” Pozvanie na diskusiu prijali pán Martin Klus, politológ a Martin Dubéci, bloger a aktivista.
Na začiatku diskusie nám obaja rečníci priblížili ich názor na tému migračnej krízy. Pán Klus sa predstavil ako konzervatívnejšie krídlo pokiaľ ide o migračnú krízu. Vyslovil názor, že prežívame skôr migračnú ako utečeneckú krízu s možnými závažnými dôsledkami pre Európu. Taktiež jednoznačne odmietol povinné kvóty a verejne prezentované mechanizmy na prerozdelenie utečencov. Sám ich považuje za spôsob, akým sa môže zvýšiť nelegálne prevážanie migrantov na európsku pôdu. Okrem iného vyjadril i presvedčenie, že samotná migračná kríza je dlhodobo neriešenou témou a nesúhlasí s riešeniami, ktoré predstavila nemecká kancelárka Angela Merkelová.
Na opačnej strane, pán Dubéci, ako spoluzakladateľ Výzvy k ľudskosti, skôr zastával pragmaticko-pozitívny názor ku nastolenej problematike. Hovoril o postojoch ľudí, ktorí by sa radi vrátili do svojich domovov, hneď ako sa vyriešia problémy v ich krajinách. Okrem iného pán Dubéci informoval aj o približnom percentuálnom pomere, čo sa týka pohlavia utečencov pri vstupe na územie členských krajín EÚ, aby dementoval zavádzajúce informácie, ktoré boli verejne publikované. Vyslovil názor, že mnohí slovenskí čelní predstavitelia svojimi názormi poškodzujú záujmy Slovenska. Podľa neho existuje veľký počet migrantov, ktorí vyhovujú požiadavkám klasickému azylovému procesu. Problém však vidí v tom, že tieto toky nie je možné efektívne kontrolovať. Okrem iného vyjadril aj názor, že prijatie utečencov má aj svoje ekonomické výhody. Dubéci považuje Dublinský dohovor, za nefungujúci a európsky prístup za neefektívny, najmä z toho dôvodu, že tento problém sa nerieši na celoeurópskej úrovni, ale každý štát sa ho snaží riešiť individuálne. Verí taktiež v nastolenie jednotných pravidiel pre azylové konanie v celej Európskej únii. Z jeho pohľadu sa od Slovenskej republiky, ako relatívne malého štátu v rámci spoločenstva, neočakáva vyriešenie nastolenej krízy a práve preto považuje za veľmi dôležité aktívnu participáciu na riešení tohto problému Veľkú diskusiu vzbudilo aj budovanie hotspotov, na ktorých sa názory obidvoch rečníkov líšili. Pán Dubéci prezentoval názor, že v priebehu nasledujúcich 3 rokov sa dá očakávať prílev 3,5 mil.migrantov. Pán Klus považuje túto informáciu za príliš optimistickú. V rámci zlepšenia situácie v Európe vidí možnosť v samotnej kontrole migrantov, a to hneď v prvej krajine Európskej únie, s ktorou prídu migranti do kontaktu. Jeho ďalšou odprezentovanou myšlienkou bola aj možnosť udeľovania dočasných azylov na pár rokov, ktoré sa líšia od tých dnešných trvalých, čím by bolo možnosť si ponechania len tých, ktorí by 
sa začlenili do spoločnosti. Prezentoval aj kritiku za postoj Grécka v rámci nedostatočného stráženia svojich hraníc. Martin Dubéci sa vyjadril aj k otázke často neopodstatneného strachu voči asýrskym kresťanom. Práve slovník považuje za veľmi dôležitý pri komunikácií s verejnosťou. Odmieta pojem stret civilizácií a všetky incidenty by riešil individuálne a bez náboženského podtónu.
Na otázku moderátora ohľadne pomoci Slovenska k vyriešeniu nastolenej krízy, sa obaja rečníci vyjadrili, že je vhodná väčšia podpora európskych štruktúr pri riešení utečeneckej otázky. Obaja sú za prijatie určitého počtu pohybujúceho sa v stovkách, maximálne niekoľko tisícov utečencov. Pre Martina Dubéciho by toto prijatie ukázalo aspoň symbolický náznak pomoci vo vzťahu postoja Slovenska k utečencom. Klus ich však nechce prijať pod silou kvót alebo iného mechanizmu.
K danej problematike sa vyjadrili aj niektorí študenti. Najzaujímavejšie otázky sa týkali bezpečnostnej hrozby, ktoré predstavuje táto kríza pre Slovensko. Podľa názorov oboch rečníkov by sa nemalo zvýšiť ohrozenie Slovenskej republiky v zmysle teroristických útokov.
Posledná otázka z publika sa týkala možných spôsobov vyriešenia utečeneckej krízy. Obaja rečníci sa vyjadrili, že bez ochoty spolupracovať jednotlivých štátov EÚ a absencie líderstva vo vnútri spoločenstva nie je možné vyriešiť túto krízu.
Podujatie prebiehalo v priateľskej nálade, kde si hostia mohli pokojne vymieňať slová a názory. Obaja hostia sa zhodli, že táto neľahká téma bude kreovať politické, ale aj spoločenské ciele minimálne pre nadchádzajúci rok. Európska únia a jej partneri by práve z toho dôvodu mali zaujať presné stanovisko, ktoré by viedlo k vyriešeniu migračnej krízy. Diskusia pootvorila, ale aj zodpovedala mnoho otázok. Ako to dopadne, ukáže len čas.
Dňa 24.2.2016 sa na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov uskutočnila prednáška na tému “Aktuálne postavenie Slovenska v kontexte migračnej krízy.” Pozvanie na diskusiu prijali pán Martin Klus, politológ a Martin Dubéci, bloger a aktivista.
Na začiatku diskusie nám obaja rečníci priblížili ich názor na tému migračnej krízy. Pán Klus sa predstavil ako konzervatívnejšie krídlo pokiaľ ide o migračnú krízu. Vyslovil názor, že prežívame skôr migračnú ako utečeneckú krízu s možnými závažnými dôsledkami pre Európu. Taktiež jednoznačne odmietol povinné kvóty a verejne prezentované mechanizmy na prerozdelenie utečencov. Sám ich považuje za spôsob, akým sa môže zvýšiť nelegálne prevážanie migrantov na európsku pôdu. Okrem iného vyjadril i presvedčenie, že samotná migračná kríza je dlhodobo neriešenou témou a nesúhlasí s riešeniami, ktoré predstavila nemecká kancelárka Angela Merkelová.
Na opačnej strane, pán Dubéci, ako spoluzakladateľ Výzvy k ľudskosti, skôr zastával pragmaticko-pozitívny názor ku nastolenej problematike. Hovoril o postojoch ľudí, ktorí by sa radi vrátili do svojich domovov, hneď ako sa vyriešia problémy v ich krajinách. Okrem iného pán Dubéci informoval aj o približnom percentuálnom pomere, čo sa týka pohlavia utečencov pri vstupe na územie členských krajín EÚ, aby dementoval zavádzajúce informácie, ktoré boli verejne publikované. Vyslovil názor, že mnohí slovenskí čelní predstavitelia svojimi názormi poškodzujú záujmy Slovenska. Podľa neho existuje veľký počet migrantov, ktorí vyhovujú požiadavkám klasickému azylovému procesu. Problém však vidí v tom, že tieto toky nie je možné efektívne kontrolovať. Okrem iného vyjadril aj názor, že prijatie utečencov má aj svoje ekonomické výhody. Dubéci považuje Dublinský dohovor, za nefungujúci a európsky prístup za neefektívny, najmä z toho dôvodu, že tento problém sa nerieši na celoeurópskej úrovni, ale každý štát sa ho snaží riešiť individuálne. Verí taktiež v nastolenie jednotných pravidiel pre azylové konanie v celej Európskej únii. Z jeho pohľadu sa od Slovenskej republiky, ako relatívne malého štátu v rámci spoločenstva, neočakáva vyriešenie nastolenej krízy a práve preto považuje za veľmi dôležité aktívnu participáciu na riešení tohto problému Veľkú diskusiu vzbudilo aj budovanie hotspotov, na ktorých sa názory obidvoch rečníkov líšili. Pán Dubéci prezentoval názor, že v priebehu nasledujúcich 3 rokov sa dá očakávať prílev 3,5 mil.migrantov. Pán Klus považuje túto informáciu za príliš optimistickú. V rámci zlepšenia situácie v Európe vidí možnosť v samotnej kontrole migrantov, a to hneď v prvej krajine Európskej únie, s ktorou prídu migranti do kontaktu. Jeho ďalšou odprezentovanou myšlienkou bola aj možnosť udeľovania dočasných azylov na pár rokov, ktoré sa líšia od tých dnešných trvalých, čím by bolo možnosť si ponechania len tých, ktorí by sa začlenili do spoločnosti. Prezentoval aj kritiku za postoj Grécka v rámci nedostatočného stráženia svojich hraníc. Martin Dubéci sa vyjadril aj k otázke často neopodstatneného strachu voči asýrskym kresťanom. Práve slovník považuje za veľmi dôležitý pri komunikácií s verejnosťou. Odmieta pojem stret civilizácií a všetky incidenty by riešil individuálne a bez náboženského podtónu.
Na otázku moderátora ohľadne pomoci Slovenska k vyriešeniu nastolenej krízy, sa obaja rečníci vyjadrili, že je vhodná väčšia podpora európskych štruktúr pri riešení utečeneckej otázky. Obaja sú za prijatie určitého počtu pohybujúceho sa v stovkách, maximálne niekoľko tisícov utečencov. Pre Martina Dubéciho by toto prijatie ukázalo aspoň symbolický náznak pomoci vo vzťahu postoja Slovenska k utečencom. Klus ich však nechce prijať pod silou kvót alebo iného mechanizmu.
K danej problematike sa vyjadrili aj niektorí študenti. Najzaujímavejšie otázky sa týkali bezpečnostnej hrozby, ktoré predstavuje táto kríza pre Slovensko. Podľa názorov oboch rečníkov by sa nemalo zvýšiť ohrozenie Slovenskej republiky v zmysle teroristických útokov.
Posledná otázka z publika sa týkala možných spôsobov vyriešenia utečeneckej krízy. Obaja rečníci sa vyjadrili, že bez ochoty spolupracovať jednotlivých štátov EÚ a absencie líderstva vo vnútri spoločenstva nie je možné vyriešiť túto krízu.
Podujatie prebiehalo v priateľskej nálade, kde si hostia mohli pokojne vymieňať slová a názory. Obaja hostia sa zhodli, že táto neľahká téma bude kreovať politické, ale aj spoločenské ciele minimálne pre nadchádzajúci rok. Európska únia a jej partneri by práve z toho dôvodu mali zaujať presné stanovisko, ktoré by viedlo k vyriešeniu migračnej krízy. Diskusia pootvorila, ale aj zodpovedala mnoho otázok. Ako to dopadne, ukáže len čas.
