Dňa 6.4.2016 sa na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov UMB uskutočnila prednáška, ktorej témou boli Aktuálne výzvy Európskej únie v roku 2016. Pozvanie na diskusiu prijal vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, pán Dušan Chrenek.
Prednáška bola zameraná najmä na najhlavnejšie problémy a výzvy, ktorým EÚ čelí. Medzi ne patria dôsledky ekonomickej a finančnej krízy, utečenecká kríza, boj proti klimatickým zmenám a ďalšie otázky týkajúce sa zahraničnej politiky členských štátov.
Pán Chrenek poukázal na fakt, že existencia Európskej únie a jej integrácia prispela k tomu, že v Európe máme viac než 70 rokov mier a je zabezpečená spolupráca medzi krajinami, ktoré sa snažia o prosperitu. Európska únia je konkurentom pre celý zvyšok sveta, je významným obchodným partnerom pre iné štáty, má spomedzi všetkých krajín najväčší export a import a rovnako je aj najväčším investorom.
Existuje viacero dôvodov prečo vznikla celosvetová ekonomická kríza. Prvým dôvodom sú nezodpovedné praktiky vo finančnom sektore, bankách, poisťovniach a podobne. Táto skutočnosť odhalila viacero nedostatkov v eurozóne. Ďalším problémom je dlh EÚ, ktorý je na úrovni zhruba 87% HDP, čo pochopiteľne bráni investovaniu a rozvoju. EÚ podnikla viacero krokov na odstránenie dopadov krízy – ozdravovali sa verejné financie, podporovala sa lepšia koordinácia ekonomík EÚ, bolo vytvorených viacero záchranných mechanizmov ako napríklad euroval.
Aj keď najhoršia časť krízy je do určitej miery prekonaná, ekonomická dlhová kríza má dlhodobé dôsledky. EÚ sa musí vysporiadať s nezamestnanosťou /cca 22 miliónov ľudí je bez práce/. Rovnako je slabý aj ekonomický rast a existuje mnoho výrazných rozdielov medzi krajinami. Na podporu rastu ekonomiky EÚ sa aj v súčasnosti realizuje množstvo reforiem, ako napríklad vytvorenie Energetickej únie, alebo Jednotného digitálneho trhu.
Podľa pána Chreneka v súčasnosti však v Európe oveľa viac rezonuje utečenecká kríza , ktorá vyvoláva obavy a strach na celoeurópskej úrovni. EÚ sa vo svojej utečeneckej politike sústredila na viaceré základné oblasti. Posilnili sa vonkajšie hranice a zriadili sa námorné operácie zamerané na boj proti prevádzačom a záchranu utečencov. EÚ má ambíciu zriadiť hraničnú a pobrežnú stráž, návrh sa pripravuje a dokonca júna by mali byť spomínané služby zriadené. Poslednou oblasťou je zvýšenie spolupráce s vonkajším svetom. Nejde len o rozvojovú pomoc, ale ide aj o dohody s inými krajinami. Príkladom je nedávna dohoda EÚ s Tureckom. Ako uviedol pán Chrenek, jedine spoločným postupom sa dá táto situácia zvládnuť.
Ďalšie veľké ohrozenie pre EÚ predstavuje terorizmus. Po teroristických útokoch v Paríži a v Bruseli bola schválená bezpečnostná stratégia EÚ, v ktorej bola zakotvená ochrana na vonkajších hraniciach a spolupráca bezpečnostných zložiek celej EÚ.
Oblasť, v ktorej je EÚ lídrom je boj proti klimatickým zmenám. V decembri 2015 sa EÚ dohodla na spoločnom cieli redukovať otepľovanie vo svete. Okrem toho bol prijatý záväzok znížiť emisie CO2 o 40% do roku 2030.
Na záver prednášky bol prítomným študentom poskytnutý priestor na diskusiu. Študentov zaujímali témy Slovenského predsedníctva v Rade EÚ. Prioritnými témami pre SR bude Energetická únia, Jednotný digitálny trh a utečenecká kríza. Ďalšia otázka sa týkala poľnohospodárskej politiky EÚ a jej dopadu na Slovensko. Pán Chrenek stručne popísal situáciu a problémy, ktoré v tomto sektore existujú. Posledná otázka sa týkala výsledkov volieb do NRSR, a toho ako Európska komisia reaguje na existenciu antisystémových strán. Pán Chrenek poukázal na fakt, že je to predovšetkým vnútroštátna záležitosť . Zdôraznil však potrebu vzdelávania o EÚ. V súčasnosti už existujú rozličné iniciatívy, ktoré sa tomu venujú, ako napríklad národný projekt „Mladý Európan“, ktorého cieľom je snaha podporovať kritické myslenie študentov.
Dňa 6.4.2016 sa na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov UMB uskutočnila prednáška, ktorej témou boli Aktuálne výzvy Európskej únie v roku 2016. Pozvanie na diskusiu prijal vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, pán Dušan Chrenek.
Prednáška bola zameraná najmä na najhlavnejšie problémy a výzvy, ktorým EÚ čelí. Medzi ne patria dôsledky ekonomickej a finančnej krízy, utečenecká kríza, boj proti klimatickým zmenám a ďalšie otázky týkajúce sa zahraničnej politiky členských štátov.
Pán Chrenek poukázal na fakt, že existencia Európskej únie a jej integrácia prispela k tomu, že v Európe máme viac než 70 rokov mier a je zabezpečená spolupráca medzi krajinami, ktoré sa snažia o prosperitu. Európska únia je konkurentom pre celý zvyšok sveta, je významným obchodným partnerom pre iné štáty, má spomedzi všetkých krajín najväčší export a import a rovnako je aj najväčším investorom.
Existuje viacero dôvodov prečo vznikla celosvetová ekonomická kríza. Prvým dôvodom sú nezodpovedné praktiky vo finančnom sektore, bankách, poisťovniach a podobne. Táto skutočnosť odhalila viacero nedostatkov v eurozóne. Ďalším problémom je dlh EÚ, ktorý je na úrovni zhruba 87% HDP, čo pochopiteľne bráni investovaniu a rozvoju. EÚ podnikla viacero krokov na odstránenie dopadov krízy – ozdravovali sa verejné financie, podporovala sa lepšia koordinácia ekonomík EÚ, bolo vytvorených viacero záchranných mechanizmov ako napríklad euroval.
Aj keď najhoršia časť krízy je do určitej miery prekonaná, ekonomická dlhová kríza má dlhodobé dôsledky. EÚ sa musí vysporiadať s nezamestnanosťou /cca 22 miliónov ľudí je bez práce/. Rovnako je slabý aj ekonomický rast a existuje mnoho výrazných rozdielov medzi krajinami. Na podporu rastu ekonomiky EÚ sa aj v súčasnosti realizuje množstvo reforiem, ako napríklad vytvorenie Energetickej únie, alebo Jednotného digitálneho trhu.
Podľa pána Chreneka v súčasnosti však v Európe oveľa viac rezonuje utečenecká kríza , ktorá vyvoláva obavy a strach na celoeurópskej úrovni. EÚ sa vo svojej utečeneckej politike sústredila na viaceré základné oblasti. Posilnili sa vonkajšie hranice a zriadili sa námorné operácie zamerané na boj proti prevádzačom a záchranu utečencov. EÚ má ambíciu zriadiť hraničnú a pobrežnú stráž, návrh sa pripravuje a dokonca júna by mali byť spomínané služby zriadené. Poslednou oblasťou je zvýšenie spolupráce s vonkajším svetom. Nejde len o rozvojovú pomoc, ale ide aj o dohody s inými krajinami. Príkladom je nedávna dohoda EÚ s Tureckom. Ako uviedol pán Chrenek, jedine spoločným postupom sa dá táto situácia zvládnuť.
Ďalšie veľké ohrozenie pre EÚ predstavuje terorizmus. Po teroristických útokoch v Paríži a v Bruseli bola schválená bezpečnostná stratégia EÚ, v ktorej bola zakotvená ochrana na vonkajších hraniciach a spolupráca bezpečnostných zložiek celej EÚ.
Oblasť, v ktorej je EÚ lídrom je boj proti klimatickým zmenám. V decembri 2015 sa EÚ dohodla na spoločnom cieli redukovať otepľovanie vo svete. Okrem toho bol prijatý záväzok znížiť emisie CO2 o 40% do roku 2030.
Na záver prednášky bol prítomným študentom poskytnutý priestor na diskusiu. Študentov zaujímali témy Slovenského predsedníctva v Rade EÚ. Prioritnými témami pre SR bude Energetická únia, Jednotný digitálny trh a utečenecká kríza. Ďalšia otázka sa týkala poľnohospodárskej politiky EÚ a jej dopadu na Slovensko. Pán Chrenek stručne popísal situáciu a problémy, ktoré v tomto sektore existujú. Posledná otázka sa týkala výsledkov volieb do NRSR, a toho ako Európska komisia reaguje na existenciu antisystémových strán. Pán Chrenek poukázal na fakt, že je to predovšetkým vnútroštátna záležitosť . Zdôraznil však potrebu vzdelávania o EÚ. V súčasnosti už existujú rozličné iniciatívy, ktoré sa tomu venujú, ako napríklad národný projekt „Mladý Európan“, ktorého cieľom je snaha podporovať kritické myslenie študentov.
