V poradí tretí ročník Vyšehradského mládežníckeho fóra sa opäť konal na pôde Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Toto medzinárodné podujatie na tri dni spojilo v diskusiách mladých akademikov a odborníkov zo Slovenska, Česka, Maďarska a Poľska.
VYF sa aj tento rok nieslo v znamení diskusie na rozličné témy týkajúce sa vyšehradského regiónu. Celá konferencia pozostávala z troch panelových diskusií o partnerstvách krajín V4, kybernetickej bezpečnosti a digitalizácii a energetickej bezpečnosti. Na rozdiel od predchádzajúcich ročníkov sa toto podujatie rozšírilo o novinku, ktorou bola simulácia stretnutia lídrov krajín V4. Študenti si tak mohli okrem workshopov a panelových diskusií vyskúšať riešenie krízových situácií v praxi. Pre lepšie pochopenie vnútornej politickej situácie susedných krajín si všetci participanti vymenili úlohy. Výsledkom simulácie je deklarácia, ktorá bude zaslaná súčasným lídrom krajín V4.
Rečníkmi prvého panelu na tému spolupráce krajín V4 s partnermi boli Peter Javorčík, štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, H.E. Richard Van Rijssen, Holandský veľvyslanec pre Slovenskú republiku a Tomáš Strážay, vedecký pracovník zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. Diskusiu moderoval Mário Nicolini zo Slovenskej atlantickej komisie.
Ako prvý vystúpil so svojím prejavom Peter Javorčík, ktorý v krátkosti zhrnul históriu spolupráce v rámci V4. Taktiež sa venoval budúcim výzvam a projektom, medzi ktorými spomenul aj projekt interkonektoru Poľsko – Slovensko. Svoj príhovor ukončil informáciami o slovenskom predsedníctve V4, ktorého hlavným mottom je : „Dynamický Vyšehrad pre Európu a svet.“ Richard Van Rijssen pri otázke rozširovania V4 hovoril o možnosti nového členstva z krajín Balkánu. Taktiež v otázke Európskej únie podporil myšlienku silnejšej Európskej komisie, ktorá by v konečnom dôsledku mohla pomôcť ostatným krajinám. Prvý panel ukončil príspevok Tomáša Strážaya, ktorý vyjadril obavy a podotkol, že V4 čelí existenciálnym problémom z dôvodu vývoja udalostí na Ukrajine. Taktiež upozornil na dôležitosť kooperácie nielen medzi krajinami regiónu V4, ale aj ostatnými inštitúciami v rámci Európy a sveta. Diskusiu ukončil Mário Nicolini záverečnými slovami, kde zhrnul hlavné body diskusie, medzi ktoré patrili napríklad dôležitosť kooperácie medzi jednotlivými štátmi V4, vyriešenie krízy na Ukrajine a problém rozširovania V4.
Na druhej panelovej diskusii, ktorá sa dotýkala témy kybernetickej bezpečnosti a digitalizácie boli hlavnými rečníkmi Petra Hochmannová, riaditeľka CSIRT SK, major Milan Hanko, analytik z Inštitútu obranných a bezpečnostných štúdií Ministerstva obrany a Nikola Schmidt, ktorý pôsobí na Karlovej Univerzite v Prahe. Hlavná téma diskusie sa týkala obrany kybernetického sektora. Rečníci zdôraznili, že ochrana daného sektora neznamená primárne jeho militarizovanie, nakoľko najviac býva zasiahnutý súkromný sektor. Všetci odborníci sa zhodli na potrebe kooperácie medzi štátom a súkromným sektorom. Po príhovoroch všetkých zúčastnených hostí sa plynulo prešlo k otázkam, ktoré sa týkali problémov vytýčenia hraníc štátov v kybernetickom priestore, ale aj možností efektívnej ochrany pred kybernetickou kriminalitou.
Na tretej panelovej diskusii na tému energetickej bezpečnosti krajín V4 vystúpili Martin Chren, poslanec NR SR, Miroslav Šarišský, špecialista na inštitucionálne záležitosti, Slovenské elektrárne, a.s. a Samuel Goda, interný doktorand na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov UMB a odborný výskumník zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. Diskusiu otváral Martin Chren, ktorý vníma energetickú politiku ako balansovanie záujmov, v ktorom stále jeden víťaz a druhý je porazený. Načrtol problematiku stanovenia priorít vlády, ktoré vždy nespočívajú na správnych rozhodnutiach. Miroslav Šarišský vyzdvihol kooperáciu krajín V4 a vyzval k diverzifikácii energetickej infraštruktúry v rámci tohto regiónu. Upozornil na fakt, že Slovensko je spolu s Maďarskom štátom, ktorý je najviac energeticky nestabilný. Samuel Goda priniesol globálny pohľad na túto problematiku z akademického hľadiska. Rozobral energetickú infraštruktúru Európskej únie a možnosti výstavby plynovodov North Stream a South Stream. Konkrétne v možnosti vytvorenia South Stream vidí najväčší potenciál pre vyšehradský región. Po výstupoch jednotlivých rečníkov dostali participanti príležitosť položiť svoje otázky, ktoré sa týkali možnosti vybudovania nových plynovodov, zelenej energie, jednotných cien plynu a energií. Rečníci sa zhodli na nesprávnom investovaní do zelenej energie, ktorá prebehla na Slovensku.
Vzdelávací projekt Euroatlantického centra vznikol v spolupráci s neziskovými organizáciami Jagello 2000 (Česko), Corvinus Society for Foreign Affairs and Culture (Maďarsko), Euroatlantickou asociáciou (Poľsko) a Fakultou politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Vyšehradské mládežnícke fórum podporili: Medzinárodný vyšehradský fond, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí , mesto Banská Bystrica a Rotary Banská Bystrica.
