Dňa 23.4.2018 sa na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov uskutočnila ďalšia zo série prednášok v rámci predmetu Aktuálne otázky. Tentoraz naše pozvanie prijal pán Marian Majer, ktorý v súčasnosti zastáva post riaditeľa kancelárie štátneho tajomníka Ministerstva obrany Slovenskej republiky. Témou prednášky bola otázka budúcnosti Severoatlantickej aliancie.
Rečník začal svoju prednášku poukázaním na problémy, ktorým NATO čelí, a potrebu spolupráce všetkých členov Aliancie pri prekonávaní výziev, akými sú napríklad zhoršujúce sa vzťahy s Ruskom alebo narastajúci extrémizmus v krajinách. V úvode prezentácie nám zdôraznil základné články Severoatlantickej zmluvy. Piaty a štvrtý článok sú základným kameňom celej aliancie, ktoré hovoria o kolektívnej obrane pri napadnutí členskej krajiny iným štátom a spoločnom rozhodovaní o veciach ohrozujúcich národnú integritu členov NATO.
…Ako najdôležitejšie spomenul politické otázky, problematiku spôsobilosti a operácie…
. Zároveň vyzdvihol princíp All for one, one for all, vďaka ktorému má aj Slovenská republika v rozhodovacom procese rovnaké slovo ako veľkí hráči. Následne sa rečník stručne dotkol koncepcie NATO z roku 2010 podpísanej v Lisabone a priblížil základné body, na ktorých bol tento dokument postavený: kolektívna obrana (a odstrašovanie), krízový manažment a kooperatívna obrana. Spomenul tiež, že nová koncepcia, zatiaľ čo Aliancia čelí novým hrozbám, bude musieť byť postavená na týchto troch princípoch. Rečník neskôr definoval súčasné výzvy NATO. Ako najdôležitejšie spomenul politické otázky, problematiku spôsobilosti a operácie. Pri politických otázkach je dôležitý pojem Burdensharing, ktorý hovorí o tom, že každákaždý štát znáša náklady na fungovanie Aliancie podľa svojej spôsobilosti. V súčasnosti platia Spojené štáty americké ¾ nákladov spojených s fungovaním NATO, zatiaľ čo ostatné členské krajiny platia zvyšnú časť. USA vníma toto ako problém. Odporúčaná čiastka pre každého člena sú 2% HDP. Slovenská republika v súčasnosti platí približne 1,2% no prognózy hovoria, že v roku 2024 by sme mali byť na úrovni 2%. V otázke rozširovania je najpravdepodobnejším kandidátom na vstup Macedónsko. O prístupe novej krajiny však rozhodujú členovia aliancie, ktorí sa v tejto otázke musia zhodnúť jednohlasne.
V ďalšej časti sme sa dotkli oblasti spôsobilosti aliancie, konkrétne otázky expedičných operácií. Ide o schopnosť a pripravenosť jednotiek byť nasadených v zahraničí, pričom musí byť tiež každý štát pripravený na presun veľkého počtu vojakov a techniky na svoje hranice. Tento atribút však už spadá pod otázku teritoriálnej obrany. Operačné výzvy, ako napríklad spomínaná Predsunutá vojenská prítomnosť (eFP), zdôrazňujú dôležitosť rozširovania Aliancie do okolitých štátov. Nejde však o permanentnú vojenskú prítomnosť. Podobné operácie majú skôr politický ako vojenský význam a aj Slovensko je k programu eFP odhodlané prispieť. Naši vojaci budú nasadení spolu s technikou do Lotyšska.
