Juraj Beskid pôsobí na ministerstve obrany od roku 2014 ako bezpečnostný analytik v Inštitúte bezpečnostných a obranných štúdií, kde sa venuje zahraničnej a bezpečnostnej politike Ukrajiny a Ruska, reforme bezpečnostného sektora a ozbrojených síl.
V úvode nás prednášajúci v skratke oboznámil s príčinami vypuknutia konfliktu na východe Ukrajiny a objasnil nám základné problémy, ktorým v čase vzniku vojenského konfliktu Ukrajina čelila. Základným problémom bolo neskoré reagovanie vlády a silových zložiek na vzniknutú situáciu. K prehĺbeniu konfliktu prispela nízka úroveň lojality velenia a príslušníkov silových zložiek, ktorí sa pridali na stranu proruských separatistov. Medzi ďalšie problémy, najmä v na začiatku, patrili časté zmeny na vedúcich funkciách na ministerstve obrany, generálnom štábe Ozbrojených síl Ukrajiny ako aj v rezorte ministerstva vnútra. K slabej efektivite vedenia protiteroristickej operácie vyhlásenej Ukrajinou bola slabá vzájomná koordinácia postupov ukrajinských silových zložiek a v neposlednom rade aj strata kontroly nad územím takmer 410 km spoločnej rusko-ukrajinskej hranice.
…Nepredpokladám výraznú eskaláciu konfliktu. Ukrajine pravdepodobne zostane nasledujúce roky v stave tlejúceho konfliktu…
V súčasnosti situácie na okupovanom území Donbasu zostáva aj naďalej komplikovaná. Obdobie sporadických bojov vystriedalo tvrdé ostreľovanie na oboch stranách. Najväčšie boje prebiehajú pri meste Avdijivka (tu sa nachádza koksovňa -20% ukrajinskej produkcie a čistička vôd pre Doneck) a Mariupoľ (pre Rusko potrebný pozemný koridor na Krym). Minské dohody zo septembra 2014 a februára 2015 nie sú dodržiavané. Kým Rusko trvá na splnení politickej časti minských dohôd, Ukrajina ich odmieta splniť(najmä konanie volieb na separatistických územiach) Rusko neplní podmienku stiahnutia vojsk s územia Ukrajiny a odovzdanie kontroly nad rusko-ukrajinskou hranicou v časti separatistického Donbasu. Stiahnutie ťažkej vojenskej techniky na požadovanú vzdialenosť a tým aj vytvorenie nárazníkovej zóny sa neuskutočnilo. Na územiach tzv. separatistických republík sa nachádza viac ako 40 tisíc bojovníkov z ktorých takmer 75% sú občania Ruskej federácie (Dagestan, Ingušsko, Čečensko atď.) Okrem toho tu pôsobí viac ako 4200 vojakov a dôstojníkov ruských ozbrojených síl. O bojovom potenciáli separatistov svedčí aj ich výzbroj. Len tankov majú 400-700 (monitorovacia misia OBSE nedokáže spresniť) , čo je násobne viac ako majú nemecké ozbrojené sily. V situácii, keď sa území Ukrajiny nachádzajú cudzie vojenské jednotky, nie je možné uskutočniť voľby a tým legitimizovať miestne vlády tzv. Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky, ktoré by následne získali zastúpenie v ukrajinskom parlamente s pravom veta v zahraničnej politike, čím by mohol sabotovať euroatlantické smerovanie krajiny, napr. vstup Ukrajiny do NATO.. Na druhej strane, ukrajinská vláda a prezident nemajú veľkú politickú podporu obyvateľstva a tiež potrebnú ústavnú väčšinu v parlamente pre realizáciu politických záväzkov vyplývajúcich z minských dohôd.
Následne nám rečník priblížil neúspešný Putinov projekt „Nového Ruska“, ktorý obsahoval odtrhnutie 24 administratívnych oblasti (od Donbasu až po Odesu) od Ukrajiny. Výsledkom je len malé územia separatistov v Luhanskej a Doneckej oblasti. Zámerom Ruska bolo obsadiť juhovýchod Ukrajiny podobne ako Krym, takmer bez výstrelu. Naopak, vojenské pôsobenie proruských separatistov s podporou ruskej federácie spôsobilo viac ako 10 tisíc mŕtvych ukrajinských občanov a vojakov a 1,7 milióna vnútorných migrantov. Snaha o zapojenie Ukrajiny do Colnej a Eurázijskej ekonomickej únie po vojenskom zásahu spôsobila posilnenie integračného vektora Ukrajiny do EÚ. Ruský plán presadenia neutrality do ukrajinskej ústavy sa po vypuknutí konfliktu na Donbase rozpadol a spôsobil urýchlené odstránenie neblokového štatútu v Ústave ešte nárast priaznivcov pre posilnenie spolupráce s NATO .
Na záver prednášky pán Beskid načrtol možné scenáre vývoja situácie na Donbase. Ako najmenej pravdepodobným scenárom je, že konflikt prerastie do totálnej vojny v ktorej nie sú zainteresované ani Ukrajina a ani Rusko vojna. Najpravdepodobnejším scenárom na najblížšie roky je podľa rečníka, scenár tlejúceho konfliktu.
Po tom, ako prednášajúci ukončil svoju časť nasledovala aktívna diskusia, v rámci ktorej bolo spomenuté, že sankcie uvalené po vypuknutí konfliktu na Ukrajine a do ukončenia konfliktu z najväčšou pravdepodobnosťou budú pretrvávať. Taktiež rečník objasnil, že referendum uskutočnené na Ukrajine v roku 2014 bolo pseudoreferendum, ktoré prebehlo s porušením ukrajinskej ústavy a pod vojenským dohľadom tzv. zelených osôb, ktoré po roku od anexie Krymu prezident Ruskej federácie Vladimír Putin priznal, že išlo o ruských vojakov, ktorí mali za cieľ dozrieť na priebeh referenda. V závere prednášky pán Beskid prízvukoval, že je potrebné výrazné potlačenie korupcie na všetkých úrovniach, zavedenie reformy súdnictva, silových zložiek, deregulácie ekonomiky a decentralizácia moci, čo napomôže sa dostať Ukrajine s ekonomických a politických problémov.
