Dňa 30.11. sa na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov uskutočnila prednáška s názvom „Konšpiračné teórie – ako ich rozoznať?“ Pozvanie na diskusiu so študentmi prijal stredoškolský učiteľ a aktivista, pán Juraj Smatana. Na úvod nám boli vysvetlené základne pojmy, ktoré s témou konšpirácie úzko súvisia. Konšpirácia sa dá chápať ako sprisahanie. Teda ako cieľavedomá ľudská činnosť, ktorá kombinuje informačnú výhodu s činnosťou organizácií, ktoré pravdivé fakty s istým zámerom často prekrúcajú. Ich cieľ je najčastejšie naštrbiť verejnú mienku a oslabiť politické väzby.Existencia konšpirácií je stará ako ľudstvo samo a je súčasťou evolúcie, nakoľko podozrenie a intuícia sú prirodzené ľudské reakcie na prijímanie informácií. Pán Smatana nás upozornil na diela Ludvíka Součka, ktoré sú na oveľa vyššej úrovni ako dnešné články podobného charakteru.
Každá konšpirácia je charakteristická nedostatkom dôkazov a snaží sa daný jav vysvetliť veľmi jednoducho. Vedeckým poznatkom sa každá teória môže stať až v tom prípade, ak je overiteľná a falzifikovateľná. Študenti veľmi pohotovo reagovali na otázku prednášajúceho, ktoré teórie si predstavia pod pojmom konšpirácia? Je to napríklad teória o 11. 9. 2001, Zlatá miliarda, sprisahanie Farmafie či zostrelenie M. R. Štefánika. Pán Smatana nám uviedol niekoľko konkrétnych prípadov, kedy konšpiračná teória ovplyvňuje verejnú mienku. Je to napríklad teória o práškovaní ľudí prostredníctvom lietadiel, ktorých palivá obsahujú látky ovplyvňujúcu psychiku a konanie ľudí – tzv. Chemtrails. Kvôli tejto konšpirácií sú 
často kritizované organizácie so zameraním na ochranu životného prostredia z dôvodu, že primárne neriešia práve tento problém. Konšpirácie teda znižujú aj aktivitu ľudí do niečoho sa zapájať. Okrem toho je pre nich charakteristické, že sa často zaoberajú už v minulosti spomínanými témami. Momentálne najväčším miestom, kde môžeme nájsť veľké množstvo neoverených informácií je internet. Sú často sprevádzané propagandou a pán Smatana, nakoľko sa tomu venuje hlbšie, skúmal tieto webové stránky a podľa spoločných kritérií konšpirácií vytvoril zoznam webov šíriacich dezinformácie. Takéto stránky nie sú výnimočné ani na slovenských doménach. Ako ich teda môžeme rozoznať?
Konšpiračné a propagandistické weby nedodržujú novinárske štandardy, vo veľkej miere pracujú s nepravdivými informáciami, používajú svoj vlastný jazyk, sú jednostranne zamerané na kritiku USA a EÚ. Na otázku či sa momentálne nachádzame v stave hybridnej vojny, pán Smatana odpovedal, že sa pretrváva stav explózie napätia. Jeho súčasťou je politická príprava, podpora nespokojencov, akcie zahrňujúce politický nátlak a dezinformácie. Najväčším problémom nás čitateľov je fakt, že občas zdieľame a ďalej posúvame veci, ktorým sme nevenovali dostatočné množstvo času a neoverili si ich relevantnosť. Musíme si uvedomiť, že využitie informačných technológií nesie so sebou istú mieru zodpovednosti za nami zdieľané informácie. Preto je dôležité venovať sa najmä overeným zdrojom, nie je však isté či aj v nich sa niekedy podobný článok neobjaví. Ďakujeme pánovi Smatanovi za jeho čas, ktorý nám venoval a tešíme sa na naše ďalšie spoločné stretnutie.
Dňa 30.11. sa na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov uskutočnila prednáška s názvom „Konšpiračné teórie – ako ich rozoznať?“ Pozvanie na diskusiu so študentmi prijal stredoškolský učiteľ a aktivista, pán Juraj Smatana. Na úvod nám boli vysvetlené základne pojmy, ktoré s témou konšpirácie úzko súvisia. Konšpirácia sa dá chápať ako sprisahanie. Teda ako cieľavedomá ľudská činnosť, ktorá kombinuje informačnú výhodu s činnosťou organizácií, ktoré pravdivé fakty s istým zámerom často prekrúcajú. Ich cieľ je najčastejšie naštrbiť verejnú mienku a oslabiť politické väzby.Existencia konšpirácií je stará ako ľudstvo samo a je súčasťou evolúcie, nakoľko podozrenie a intuícia sú prirodzené ľudské reakcie na prijímanie informácií. Pán Smatana nás upozornil na diela Ludvíka Součka, ktoré sú na oveľa vyššej úrovni ako dnešné články podobného charakteru.
Každá konšpirácia je charakteristická nedostatkom dôkazov a snaží sa daný jav vysvetliť veľmi jednoducho. Vedeckým poznatkom sa každá teória môže stať až v tom prípade, ak je overiteľná a falzifikovateľná. Študenti veľmi pohotovo reagovali na otázku prednášajúceho, ktoré teórie si predstavia pod pojmom konšpirácia? Je to napríklad teória o 11. 9. 2001, Zlatá miliarda, sprisahanie Farmafie či zostrelenie M. R. Štefánika. Pán Smatana nám uviedol niekoľko konkrétnych prípadov, kedy konšpiračná teória ovplyvňuje verejnú mienku. Je to napríklad teória o práškovaní ľudí prostredníctvom lietadiel, ktorých palivá obsahujú látky ovplyvňujúcu psychiku a konanie ľudí – tzv. Chemtrails. Kvôli tejto konšpirácií sú často kritizované organizácie so zameraním na ochranu životného prostredia z dôvodu, že primárne neriešia práve tento problém. Konšpirácie teda znižujú aj aktivitu ľudí do niečoho sa zapájať. Okrem toho je pre nich charakteristické, že sa často zaoberajú už v minulosti spomínanými témami. Momentálne najväčším miestom, kde môžeme nájsť veľké množstvo neoverených informácií je internet. Sú často sprevádzané propagandou a pán Smatana, nakoľko sa tomu venuje hlbšie, skúmal tieto webové stránky a podľa spoločných kritérií konšpirácií vytvoril zoznam webov šíriacich dezinformácie. Takéto stránky nie sú výnimočné ani na slovenských doménach. Ako ich teda môžeme rozoznať?
Konšpiračné a propagandistické weby nedodržujú novinárske štandardy, vo veľkej miere pracujú s nepravdivými informáciami, používajú svoj vlastný jazyk, sú jednostranne zamerané na kritiku USA a EÚ. Na otázku či sa momentálne nachádzame v stave hybridnej vojny, pán Smatana odpovedal, že sa pretrváva stav explózie napätia. Jeho súčasťou je politická príprava, podpora nespokojencov, akcie zahrňujúce politický nátlak a dezinformácie. Najväčším problémom nás čitateľov je fakt, že občas zdieľame a ďalej posúvame veci, ktorým sme nevenovali dostatočné množstvo času a neoverili si ich relevantnosť. Musíme si uvedomiť, že využitie informačných technológií nesie so sebou istú mieru zodpovednosti za nami zdieľané informácie. Preto je dôležité venovať sa najmä overeným zdrojom, nie je však isté či aj v nich sa niekedy podobný článok neobjaví. Ďakujeme pánovi Smatanovi za jeho čas, ktorý nám venoval a tešíme sa na naše ďalšie spoločné stretnutie.
