Dňa 24.3.2021 sa uskutočnila piata prednáška študentskej organizácie Euroatlantické centrum v rámci predmetu Aktuálne otázky teórie a praxe politiky medzinárodných vzťahov Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Prednáška sa v dôsledku dištančnej formy vzdelávania uskutočnila online, prostredníctvom aplikácie ZOOM. Pozvanie prijali H.E. Terézia Šajgalíková, veľvyslankyňa SR v Mexiku a pán Martin Valko, honorárny konzul SR a imigračný právnik v Texase, ktorí študentom fakulty bližšie priblížili tému „Mexicko-americké vzťahy po nástupe Bidena“.
Pani veľvyslankyňa Terézia Šajgalíková na úvod charakterizovala Spojené štáty mexické a zdôraznila komplikovaný historicko-politický vývoj krajiny, ktorý eskaloval začiatkom 19. storočia vojnou za nezávislosť od Španielska. Mexiko sa stalo nezávislým štátom 16. septembra 1821. Turbulentný vývoj sa stabilizoval ukončením mexickej revolúcie a diktatúry prezidenta Porfiria Díaza. Mexiko je demokratická, prezidentská federatívna republika, zložená z 32 štátov. Krajina sa geopoliticky radí do Severnej Ameriky.
Ďalej pani veľvyslankyňa predstavila obchodné vzťahy Mexika a USA, ktoré čelia viacerým výzvam. Vo vzťahoch sa prejavujú negatívne dôsledky pandémie, vrátane historicky prvýkrát oficiálne uzavretej hranice s USA mexickou administratívou. Tento krok ovplyvnil najdôležitejšiu časť mexickej ekonomiky – automobilový priemysel, ktorý predstavuje 20% celkovej priemyselnej výroby Mexika. Došlo tiež k odstaveniu sektora turizmu, ktorý tvorí 8,5% HDP krajiny.
Najväčším obchodným partnerom Mexika sú práve USA. S USA má Mexiko obrat bilaterálneho obchodu približne ½ bilióna USD. Na druhom mieste je Čína, ktorá v októbri prebrala pozíciu najsilnejšieho obchodného partnera USA práve Mexiku. Hneď za Čínou je Európska Únia. Tá je spolu s USA aj najväčším investorom v Mexiku. Pani veľvyslankyňa v prezentácií vyzdvihla dohodu o voľnom obchode Mexika tzv. USMCA (The United States-Mexico-Canada Agreement). Táto dohoda bola aktualizáciou predošlej dohody NAFTA a predstavuje výzvy pre mexického prezidenta – najmä zvýšenie pracovnej mzdy robotníkom automobilového priemyslu, aj nového amerického prezidenta – napr. ochrana amerických investorov energetického sektora na území Mexika.
Ďalej sa pani veľvyslankyňa venovala vzájomným vzťahom po nástupe nového amerického prezidenta Joe Bidena a priblížila politickú situáciu v krajine. Andrés Manuel López Obrador (všeobecne nazývaný jeho iniciálami AMLO) sa stal vo voľbách v roku 2018 prezidentom Mexika za stranu Juntos Haremos Historia so ziskom 53% hlasov a zvíťazil vo všetkých štátoch s výnimkou Guanajuata. Jeho doterajšiu pôsobnosť je možné charakterizovať ako úspornú politiku bez fiškálnych nástrojov s nedostatočnou podporou firiem počas pandémie a zatiaľ neúspešné riešenie širokej šedej ekonomiky v krajine.
AMLO je často kritizovaný za dotovanie štátnych energetických monopolov a za podporu ťažby fosílnych palív. Aktívne presadzuje hlavný princíp mexickej zahraničnej politiky – nezasahovanie do vnútorných záležitostí iných štátov. V jeho prístupe vidno ekonomické prehlbovanie spolupráce s Čínou a Ruskom, či s krajinami Latinskej Ameriky v rámci mexického predsedníctva v CELAC.
Zaujímavosťou je, že AMLO dlhodobo odmieta technickú pomoc od kongresu USA na boj proti kartelom, čo môže súvisieť aj s neúspešnou akciou Fast and Furious, no zároveň sa mu darí relatívne úspešne separovať kartely od ich finančných tokov. V súčasnej situácií sa celý štátny aparát Mexika vrátane MZV zaoberá dvoma témami, ktorými sú pandémia COVID-19 a s ňou spojená vakcinácia a otázka migrácie, ktorá predstavuje dlhodobý problém Mexika.
Mexičania majú vo všeobecnosti k USA pozitívnejší vzťah keď je na poste prezidenta člen Demokratickej strany. Demokrati presadzujú liberálnejšie myšlienky, čo dáva nádej na splnenie “amerického sna” mnohým ľuďom. Zároveň to stimuluje migračné vlny. Zaujímavosťou je, že najviac deportácií migrantov (cca 3 milióny) sa uskutočnilo pri administratíve Baracka Obamu a neslávne známy múr na mexicko-americkej hranici sa začal stavať pri administratíve Billa Clintona.
Je všeobecne známe, že pre nového prezidenta Bidena je prioritou boj proti klimatickej zmene ako doma tak v zahraničí, čo nepatrí k prioritám súčasnej mexickej vlády. No Biden aj AMLO sa dohodli na spoločnom riešení otázky nelegálnej migrácie a spoločnom posilňovaní bezpečnosti v regióne. To má spojitosť s bojom proti drogovým kartelom, ktoré majú v Mexiku silnú pozíciu. Dôvodom expanzie ich vplyvu je aj neúspešná snaha bývalého mexického prezidenta o eliminovanie ich činnosti plánom Mérida.
Negatívny vplyv na spoločné vzťahy USA a Mexika v bezpečnostnej oblasti malo zverejnenie spisu o prípade generála Salvádora Cienfuegosa, ako aj novela zákona o národnej bezpečnosti prijatá začiatkom tohto roka, ktorá sa zaoberá väčšou kontrolou zahraničných tajných agentov na mexickom území.
V prednáške ďalej pokračoval pán Martin Valko, ktorý predstavil svoje pôsobenie v Amerike, najprv ako študent, osemnásty rok ako imigračný právnik a jedenásty rok ako honorárny konzul SR pre Texas. Pán Valko zopakoval slová pani veľvyslankyne, že súčasný americký prezident Joe Biden predstavuje absolútny obrat v imigračnej politike USA v porovnaní s prezidentom Donaldom Trumpom.
Zmena sa netýka len rétoriky Bidenovej administratívy, ale predstavuje aj obrovské množstvo konkrétnych návrhov. Napríklad zrušenie výstavby múru na hranici Mexika a USA, zrušenie Trumpových programov migračnej politiky – Remain in Mexico, či Migrant Protection Protocol – zrušenie rozdeľovania rodín a zákaz vyhostenia mladistvých pod 18 rokov, či návrh zákona o občianstve pre legálnych migrantov a novelizácia ostatných migračných zákonov. Veľmi pozitívnou zmenou je aj dočasný ochranný štatút TPS určený najmä Venezuelčanom, ktorí utiekli pred politickými represiami a ekonomickým chaosom.
Nový americký prezident je zástancom ľudského prístupu a dôstojnosti v otázkach migračnej politiky, presadzovania ľudských práv a humanitárnej pomoci v troch najviac postihnutých krajinách tzv. severného trojuholníka – krajín El Salvador, Honduras, Guatemala.
Počet nelegálnych migrantov rastie napriek zlej pandemickej situácii v celej Amerike. Jedným z dôvodov je aj dopyt po pracovných pozíciách prvej línie. Vo februári 2021 zachytila polícia viac než 100 000 nelegálnych migrantov, pričom bol zaznamenaný práve nárast maloletých osôb, označovaných ako dreamers. Aj počas Bidenovej administratívy sa vyhosťujú nelegálni migranti, predovšetkým slobodní muži a rodinné celky. Ako dôvod sa udáva snaha zabrániť prenosu vírusu COVID-19.
Úspešnosť konkrétnych deportačných prípadov v praxi je podľa pána Valka diskutabilná. Rozhodnutie o deportácií záleží od konkrétneho prípadu, od toho či je daná osoba bezúhonná, aké má rodinné zázemie, či jej v domácej krajine hrozí bezprostredné ohrozenie života, a pod. No možno povedať, že najviac záleží od sudcu, ktorý prípad rozhoduje. Deportačný systém, ak človek nemá zelenú karty, je prísny, no Biden plánuje presadiť reformu tzv. jemnejšej deportácie.
Na záver je dôležité poznamenať, že migračná politika a stav na mexicko-amerických hraniciach sú veľmi komplikované. Situácia je napätá aj kvôli posilneniu mexickej vojenskej prítomnosti. Zároveň je dopyt po lacnej pracovnej sile v USA stále silný, vďaka čomu prosperujú hraniční prevádzači, ktorí migrantom požičiavajú peniaze. Taktiež nie je možné migrantov generalizovať, no je pravda, že rôzne sociálne vrstvy sú vnímané aj v USA odlišne.
Študenti sa pýtali na vývojovú tendenciu Slovensko-mexických vzťahov. Slovensko s krajinami Latinskej Ameriky nemá až tak rozvinuté a ideálne vzťahy ako by mohlo mať. Prvá historická návšteva Mexika prezidentom SR sa uskutočnila až v roku 2017. No práve to predstavuje priestor na ich prehĺbenie, napr. z pohľadu automobilového zamerania ekonomík Mexika a Slovenska, pričom obe krajiny majú potenciál na úspešnú spoluprácu. Keďže súčasná pandemická situácia nepraje cestovaniu, veľvyslanectvo SR v Mexiku sa zameriava na online priestor, kde poskytuje webináre slovenským firmám so záujmom o mexický trh.
Ďakujeme aktívnym študentom a rečníkom za komplexné zodpovedanie položených otázok. Euroatlantické centrum si cení účasť vážených hostí na podnetnej prednáške a diskusii so študentmi Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.
