[:sk]
Dňa 8. novembra 2016 sa na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov uskutočnila prednáška na tému „Migrácia – výzva 21. storočia?“. Úlohu rečníka prijal Martin Nastišin z Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky.
Na otázku, či je migrácia výzvou odpovedal hneď v úvode prednášky kladne, no podotkol, že je nutné si priblížiť konkrétne smerovanie a chápanie migračnej krízy z pohľadu Slovenska v úlohe predsedníctva Rady Európskej únie a z pohľadu Európskej únie ako celku.
Migrácia nie je žiaden nový fenomén a v dejinách ľudstva nás sprevádza už od jeho počiatkov. Ide o situáciu, kedy sú ľudia nútení odísť zo svojich domovov a nájsť vhodné podmienky pre život inde. Najčastejšími príčinami je vojna a vojenské konflikty, nestabilné vlády, zlyhávajúce štáty či zmeny v životnom prostredí. Spomínané faktory vyvolávajú masové pohyby ľudí smerom do Európy, ktorá sa javí ako otvorená a bezpečná. Migrácia sa už dlhší čas drží v médiách ako najviac diskutovaná téma, avšak v mnohých prípadoch sú interpretované nesprávne pochopené situácie, čo bežného človeka ovplyvní zväčša negatívne a dáva to priestor zrodu neznášanlivosti a extrémizmu. Nie každý migrant je terorista, ale teroristi dokážu migračnú krízu cielene využiť. Existuje teda možné bezpečnostné riziko, no je nutné k nemu pristupovať racionálne. V mnohých prípadoch sa stretávame s osobnými neúspechmi pri snahe vzniknutú situáciu riešiť, a následnou tendenciou pripísať to za chybu Bruselu.
Migračná kríza zastihla Európsku úniu nečakane a predstavuje najväčšiu humanitárnu výzvu od konca 2. svetovej vojny. Najväčší nápor znášajú južné krajiny, teda Španielsko, Taliansko a Grécko, nakoľko ich hranice prekračujú veľké masy ľudí, o ktorých je nutné postarať sa. Migranti sa do Európy dostávajú pomocou aktivity pašeráckych skupín, ktoré za presun inkasujú veľké množstvo peňazí. Utečenci riskujú svoj život veľmi často, len aby sa dostali do Európy, čo dáva priestor trestnej činnosti akou je biznis s tragickými následkami, teda prevádzačstvo. Žiaden štát by podobnej situácií nedokázal čeliť sám, ale otázkou ostáva – ako sa dá tento problém riešiť? Odpoveďou, ktorú aplikovala aj samotná Európska únia, je systém povinných kvót prerozdelenia migrantov. Slovensko síce tento systém odmietlo, no rozhodne nie je proti pomoci utečencom. Požaduje dôslednú kontrolu hraníc, čím prispieva policajtmi a vojakmi operujúcimi napríklad v Macedónsku, Slovinsku, Maďarsku, Grécku či Taliansko. Slovenská republika pri kritike systému povinných kvót upozorňuje na problém sekundárnych pohybov obyvateľstva, nakoľko nemôžeme prinútiť ľudí, ktorých cieľom je napr. Nemecko, usadiť sa na Slovensku. Zároveň je
veľmi dôležité postarať sa o integráciu migrantov. Slovenské predsedníctvo sa sústredí na návrhy riešenia migračnej krízy, ktorá bude Európu spájať a nie rozdeľovať. Jednoduché riešenie situácie neexistuje, ale jeden z prístupov je aj migračný kompakt, teda proces zintenzívneného partnerstva EÚ s tretími krajinami a väčšia pomoc pri riešení otázky migrácie.
Migračná kríza je rozhodne obrovská ľudská tragédia, no je nutné si uvedomovať aj svoje limity. Musíme byť aktívni a solidárni, no zároveň je pre nás potrebné zachovať bezpečnosť EÚ a jej občanov. Nekontrolovateľné pohyby obyvateľstva môžu mať katastrofálne následky a preto je potrebné riešiť nielen dôsledky, ale aj príčiny migračnej krízy, teda jadro problému.
Pánovi Nastišinovi ďakujeme za zaujímavú prednášku a tešíme sa na naše ďalšie spoločné stretnutie.
