V utorok 31 marca sa na pôde Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici uskutočnil seminár na tému Mládež – ľudské práva a slobody. Hosťom bol JUDr. Milan Galanda, bývalý poslanec Národnej rady Slovenskej republiky a člen hnutia Verejnosť proti násiliu, ktorý momentálne pôsobí ako profesijný advokát. Podujatie moderoval Kamil Novák z Euroatlantického centra.
V úvode nám bola prezentovaná chronológia písaných zákonníkov. K pochopeniu významu ľudských práv je podľa pána Galandu potrebné sa na ne pozrieť z pohľadu histórie, ktorá determinovala ich vznik a vývoj. V období humanizmu boli ľudské práva charakterizované ako právo útrpné, nakoľko mučenie bolo vnímané ako spôsob vymáhania priznania. Na príkladoch z histórie nám bol ozrejmený fakt, že Montesquieho deľba moci je stav, ktorý je idealistickým modelom. Pán Galanda priniesol do diskusie pohľad, že štátna moc by mala fungovať na princípe neutrality a profesionality administratívy. Vyjadril sa, že sám seba považuje za čiastočne konštitucionalistu, čiastočne monarchistu a čiastočne federalistu.
Za základný pilier uplatňovania ľudských práv a slobôd považuje právny a demokratický štát, v ktorom žijú slobodní občania. Vyzdvihol otázku, či je úlohou vlády vládnuť alebo slúžiť prezidentovi a štátu. Poukázal na fakt, že na funkciu Verejného ochrancu práv v Slovenskej republike nie sú stanovené žiadne kritériá, ako aj nedefinované nástroje a právomoci na vykonávanie tohto povolania.
Dotkol sa aj témy trestu smrti v prípade vojnových zločinov, pri ktorej sa vynára otázka, kto je vojnový zločinec a či má byť trestaný, v prípade, že len plnil svoje povinnosti a nasledoval príkazy zo stany vedenia štátu. Ďalšou rezonujúcou otázkou bolo, či sa dá potrestať národ.
Jedným z kategórie ľudských práv je aj právo na informácie, ako aj ochrana osobných údajov. Rečník predložil tézu neexistencie zákonnej definície informácie. Uviedol, že informácie môže poskytovať len tlačový tajomník alebo štatutárny zástupca. Spomenul zásadu „čo nie je tajné je verejné“, ktorá vyvoláva ďalšie otázky jej výkladu a to napríklad: Kto môže byť chápaný ako oprávnená osoba na získavanie utajovaných informácií? Taktiež zdôraznil, že všetky osoby a inštitúcie, ktoré nakladajú so štátnym majetkom by mali poskytovať občanom transparentné výstupy o ich činnosti.
Po príspevku nasledovala diskusia so študentmi, kde sme sa bližšie dozvedeli o kandidatúre a následnom členstve štátu v Rade Európy, na ktoré je potrebné ratifikovať a dodržiavať podmienky Európskeho Dohovoru o ľudských právach. Splnenie týchto podmienok je vyžadované nakoľko, Európska Únia by mala fungovať na princípe slobody, rovnosti a solidarity, ako aj zásade demokracie a právneho štátu. Nasledovala rekapitulácia hlavných myšlienok a následné ukončenie diskusie.
