V štvrtok, 11.10. 2018 sa v priestoroch Gymnázia Púchov uskutočnila prvá zo série prednášok v rámci projektu SpeakingTours2018 – My sme NATO, OBSE, EÚ s názvom „Poznáš OBSE?“.V úlohe rečníka vystúpil pán Vladimír Müller, z Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.
V úvode prednášky rečník zaujal svoje publikum interaktívnym spôsobom, kedy do pléna položil základné otázky týkajúce sa medzinárodných organizácii, akými sú napr. EÚ, NATO, OSN, čo je ich hlavnou úlohou, načo slúžia a rozdiely medzi nimi, čím poukázal nedostatočnú informovanosť o daných témach na stredných školách. Následne sa stručne venoval porovnaniu spomínaných organizácii z historického aj funkcionálneho hľadiska.
Po úvodnej časti sa prednášajúcipresunul k Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Táto organizácia zahŕňa bezpečnosť a spoluprácu v Európe, avšak nakoľko má 57 účastníckych štátov,poznamenal :„Toto fórum nám integruje takmer všetky štáty od Vladivostoku až po Vancouver, čím pokrýva veľkú časť sveta.“Nechýbalo ani vysvetlenie, akým spôsobom sa dá udržať bezpečnosť, resp. zabrániť vojnám a konfliktom, dosiahnuť mier. Do úvah boli zapojený aj študenti, ktorí spolu s rečníkom dospeli k záveru, že najjednoduchší spôsob je kompromis a následné vyjednávanie. V prípade odmietania dialógu existuje možnosť mediátora, ktorý sprostredkuje informácie obom stranám. Ďalšou formou je arbitráž, kedy si aktéri konfliktných strán vytvoria 3-člennú komisiu, ktorá rozhodne o riešení sporu. Najefektívnejším spôsobom sú mierové misie, ktoré sa používajú najmä pri menších hraničných konfliktoch, či občianskych vojnách a svojim mandátom daný konflikt držia pod kontrolou. – Táto právomoc je však vo výlučnej kompetencii Bezpečnostnej rady OSN. Nakoľko OBSE nemá svoje vlastné jednotky, ani právomoc rozhodovať nad vojskami členských štátov, vysiela pozorovacie misie, ktoré napomáhajú k menšej eskalácii konfliktu.
…Napriek tomu, že OBSE je medzinárodná organizácia, nie je to pravda, z pohľadu medzinárodného práva…
Pán Müller ďalej pokračoval vysvetľovaním činnosti OBSE založenej na troch dimenziách.Prvou z nich je politicko-vojenská, ktorá súvisí hlavne s vysielaním pozorovacích misií do konfliktných oblastí, prevenciou konfliktov, kontrolou zbrojenia, či boja proti terorizmu. Druhá dimenzia je ekonomicko-environmentálna, ktorá podľa názoru rečníka je slabšou dimenziou s porovnaním s EÚ, či inými organizáciami, nakoľko OBSE vydáva len odporúčania, ktoré fungujú na dobrovoľnej báze. Ľudsko-právna dimenzia je dôležitou a zároveň treťou dimenziou, v ktorej sa vypracovávajú komplexné analýzy v rámci ochrany ľudských práv určitých skupín, avšak jej riešenia nebývajú aplikované v praxi. Taktiež plní funkciu monitorovania volieb, či slobodu médií.
Následne sa rečník zaoberal riešením otázky, prečo existuje také množstvo medzinárodných organizácii, ktoré sa starajú o mier. Skonštatoval „Všetky organizácie zlyhávajú. Ľudia nie sú 100 percentní, ani tie organizácie nemôžu byť, keďže sú tvorené ľuďmi.“Pokračoval vysvetľovaním vzniku a činnosti Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe, a následnú potrebu posilniť konferenciu na vyššiu úroveň a rozšírenie jej kompetencií po páde bipolarity.V 90tych rokoch začala KBSE vysielať svoje prvé pozorovateľské misie do Juhoslávie, Následnesa napokon predstavitelia členských štátov rozhodli, že z konferencievytvoria organizáciu. Rečník však poznamenal, „Napriek tomu, že OBSE je medzinárodná organizácia, nie je to pravda, z pohľadu medzinárodného práva.“ Nakoľko nebol vytvorený žiaden štatút/zakladajúca zmluva o OBSE, z čoho vyplýva, že rozhodnutia, ktoré OBSE príjme, nie sú právne záväzné pre členské štáty, a naopak ani členské štáty nie sú postihované za nesplnenie daného záväzku. Čo sa týka hlasovania, OBSE rozhoduje konsenzom, čiže všetky členské štáty hlasujú jednohlasne, čo spôsobuje zbytočné brzdenie prijímania rozhodnutí.
Na záver prednášky pán Müller upriamil pozornosť na Predsedníctvo SR v OBSE, ktoré preberie agendu OBSE v roku 2019. Predsedníctvo v OBSE si vyžaduje prípravu zo strany MZV v rámci Ministerskej rady, či Stálej rady afunguje ako tzv. rotujúce predsedníctvo, ktoré sa strieda každý kalendárny rok, pričom minister zahraničných vecí predsedníckej krajiny zastáva funkciu úradujúceho predsedu. Poznamenal, že jednou z dôležitých výhod OBSE je, že sa veľvyslanci na zasadnutiach stretávajú raz do týždňa, čím podporujú nepretržitú komunikáciu medzi účastnickýmištátmi. Rečník taktiež pripomenul študentom, že v rokoch 1999 až 2005 na poste generálneho tajomníka OBSE pôsobil slovenský diplomat Ján Kubiš.
V závere podujatia nasledoval workshop, v rámci ktorého boli prítomní študenti rozdelení do 3 skupín a ich úlohou bolo pripraviť siagendu predsedníctva SR v OBSE na nasledujúci rok. Študenti sa opierali hlavne o druhú dimenziu OBSE – ekonomicko-environmentálnu. Začali problematikouemisií. Dieselové automobilyby nahradili elektromobilmi a finančne by poskytli dostatok kapitálu na realizáciu čerpacích staníc a infraštruktúry. Ďalší bod sa týkal plastových výrobkov. Považujú za potrebné sprísniť reguláciu recyklovania, aleboúplne obmedziť výrobu plastov a nahradiť ju ekologickejšími alternatívami.Kládli väčší politický dôraz aj na korupciu.Podľa ich názoru, by bolo prospešné zriadiť medzinárodná inštitúciu, resp. prítomnosť v daných krajinách, ktorá by fungovala ako kontrolný mechanizmus. V neposlednom rade sa témy agendy týkali aj migrácie, energetiky, či životnej úrovne obyvateľstva vo svete.
