V utorok 27. 11. 2018 sa na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici uskutočnilo ďalšie podujatie v rámci projektu Speaking Tours. Témou prednášky bola „Súčasnosť a budúcnosť európskej bezpečnosti a spolupráce Slovensko a OBSE.“ V úlohe rečníka sa predstavil Samuel Goda, ktorý pôsobí na Fakulte medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity v Bratislave ako prodekan pre rozvoj medzinárodných vzťahov.Venuje sa problematike (zamrznutých) konfliktov v Euroatlantickom a eurázijskom priestore, OBSE, NATO, EU – CFSP, CSDP a EaP, Latinskej Amerike, klasickým a novým prístupom k bezpečnosti a rozvojovej pomoci. V úvode prednášky boli študenti vyzvaní k vyjadreniu sa na anketovú otázku, či si myslia, že majú dostatočné znalosti o OBSE.
Prvá časť prednášky bola venovaná priblíženiu fungovania OBSE, kde sa pán Goda zameral na objasnenie toho ako vznikla, čo jej úlohou a akú má štruktúru.Vznikla v roku 1975 v Helsinkách kde 35 štátov podpísalo Helsinský akt, ktorý v sebe zahŕňa 10 princípov medzinárodných vzťahov – ako by mali fungovať v Európe. Pracovali na nich 6 rokov, avšak ako pán Goda poznamenal, v súčasnosti sa nedodržiavajú. Týmto poukazuje na fakt, že štáty to najmä z dôvodu zhoršenia vzájomnej komunikácie nerobia.
…Rusko sa dnes snaží získať všetky informácie o zbrojení Západu a Západ chce informácie od Ruska…
Organizácia má v súčasnosti 57 účastníckych štátov, ktoré sú rozmiestnené po celej severnej pologuli. OBSE je najväčšou existujúcou regionálnou bezpečnostnou organizáciou, ktorá zahŕňa oblasť Európy, Kaukazu, Strednej Ázie a Severnej Ameriky.Všetky účastnícke štáty OBSE majú rovnaké práva. Rozhodnutia OBSE sa prijímajú konsenzom. Prijaté rozhodnutia sú pre účastnícke štáty OBSE politicky záväzné. Sídlo OBSE sa nachádza vo Viedni. Typická je jej prítomnosť v krajinách kde je potrebná. Napríklad jej činnosť vieme v súčasnosti sledovať v centrálnej Ázii a Východnej Afrike. V roku 2019 bude predsedajúcou krajinou OBSE Slovensko. Podľa slov rečníka bude zastávať funkciu Chairperson– in–Office. Táto funkcia koordinuje vytváranie rozhodnutí a stanovuje priority počas svojho roka vo funkcii.
V ďalšej časti prednášky rečník vysvetlil činnosť OBSE, založenej na troch dimenziách. Prvou z nich je politicko-vojenská, ktorá súvisí hlavne s vysielaním pozorovacích misií do konfliktných oblastí, prevenciou konfliktov, kontrolou zbrojenia či bojom proti terorizmu. Pre lepšie pochopenie problematiky sa pán Goda zameral na oblasť Ruska: „Rusko sa dnes snaží získať všetky informácie o zbrojení Západu a Západ chce informácie od Ruska. Keďže zmluva nefunguje, považuje sa to za veľký problém. Je potrebné, aby OBSE vyslala misiu na získanie informácií.“ Rečník vidí nedostatok medzi skorým ohlásením a prevenciou, ktorá nie vždy prebieha tak ako by mala. Druhá dimenzia je ekonomicko-environmentálna, ktorá podľa názoru rečníka, je slabšou v porovnaním s EÚ či inými organizáciami, nakoľko OBSE vydáva len odporúčania, ktoré fungujú na dobrovoľnej báze. Ľudsko-právna dimenzia je dôležitou a zároveň treťou dimenziou, v ktorej sa vypracovávajú komplexné analýzy v rámci ochrany ľudských práv určitých skupín, avšak jej riešenia nebývajú aplikované v praxi. Taktiež plní funkciu monitorovania volieb, či slobodu médií.
„V súčasnosti medzi štátmi panuje veľká nedôvera. Štáty nevedia čo robiť s veľkým množstvom problémov ako je napríklad ochrana kyberpriestoru.“ Pán Goda tým chcel poukázať na to, že v dnešnom svete máme veľké množstvo informácií, kde chýba schopnosť selektovania a využívania správnych zdrojov. Rečník vysvetlil študentom, že existuje pár návrhov ako premôcť problém mlčanlivosti medzi štátmi, avšak jediná vec, ktorá bráni ich realizácií, je nedostatočná vôľa.
V závere podujatia prebehla otvorená diskusia, kde študentov zaujala úloha OBSE pri predchádzaní problémov na Ukrajine, možnosti Slovenska v rámci predsedníctva aj možnosti zvýšenia povedomia o OBSE u širokej verejnosti. Posledná otázka bola venovaná otázke členstva pána Godu v Euroatlantickom centre, konkrétne možnostiach uplatnenia sa po skončení štúdia, na čo odpovedal veľmi jasne. Považuje ho za veľmi významnú časť svojho pôsobenie na fakulte, pri ktorom sa naučil pracovať na rôznych projektoch. Zároveň mu to pomohlo nadviazať množstvo kontaktov, vylepšiť svoje vystupovanie na verejnosti a spoznať skvelých ľudí, ktorý sa snažia o zvýšenie povedomia medzi študentmi a širokou verejnosťou. Prednášku ukončil slovami: „Ak niečo robíme spolu, dokážeme viac.“
