Súčasné slovensko-poľské vzťahy

Dňa 28.3.2017 sa na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov UMB uskutočnilo podujatie na tému “Súčasné slovensko-poľské vzťahy.” Pozvanie na diskusiu prijali pán Piotr Samerek, radca minister z Poľskej ambasády na Slovensku a pán Tomáš Strážay, výskumný pracovník zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. V rámci podujatia odprezentovali svoju aktuálnu publikáciu s rovnakým názvom.

Na začiatku diskusie nám obaja rečníci stručne predstavili a priblížili spomínanú publikáciu. Pán Samerek začal metaforicky a na úvod spomenul knihu z roku 2008 od známej političky, diplomatky a herečky Magdy Vášaryovej, ktorá pôsobila ako veľvyslankyňa v Poľsku. Kniha niesla názov “Polnočný sused”. Prečo práve Polnočný, a nie severný? Północ znamená v poľštine sever. O “polnoci”, (tzv. o dvanástej), na severe, sa Poľsko objavuje. Za uplynulých takmer 10 rokov sa udialo veľa vecí a naši rečníci prišli s ideou zhrnúť informácie a vytvoriť exemplár, prvý svojho druhu, ktorý bude zahŕňať rozličné oblasti slovensko-poľských vzťahov od roku 1993. Na prvý pohľad sa tieto štáty javia ako neznámi susedia. „Poliaci vnímajú Slovensko len cez Tatry, kúpele a lyže. Preto vidíme potrebu spoznávať sa viac“ spomenul pán Samerek. Rovnako je táto kniha projektom, ktorý ukazuje, že nás viac vecí spája ako rozdeľuje. Kniha je určená Poliakom aj Slovákom, nakoľko každý príspevok napísali spoločne slovenskí i poľskí autori a je písaná v oboch jazykoch.

Pán Strážay opísal vtipný zážitok z cestovania vlakom Katovice-Žilina, kde dievčatá, Poľky, konštatovali, že vlak smeruje do Čiech. Vidíme tu istú neexistenciu a nevedomosť o Slovensku zo strany mladých. Spomínaná kniha má za cieľ edukovať a pomáhať pri spoznávaní spojitosti dvoch slovanských národov. Obsahuje 7 kapitol zahŕňajúcich spoluprácu politickú, hospodársku, bezpečnostnú a obrannú, ako aj spoluprácu v rámci Európskej únie, energetickú, cezhraničnú a regionálnu. Dozvieme sa v nej o historickom kontexte a aj o rozdieloch a podobnostiach východnej politiky voči Rusku. Pán Strážay vyslovil zaujímavú myšlienku svojho kolegu pána Lukáča, že Slovensko a Poľsko sú síce susedia obrátení chrbtami a delení Tatrami. Treba však poukázať na fakt, že za chrbát si pustíme len niekoho, komu naozaj dôverujeme.

Podujatie pokračovalo diskutovaním a zodpovedaním otázok z publika. Prvá otázka sa týkala Donalda Tuska, ktorého vo voľbách v Bruseli nepodporilo rodné Poľsko a Slovensko spolu s inými krajinami áno. Podľa Samereka bol postoj Slovenska logický, Donald Tusk je vnímaný cez lídrov regiónov EÚ, v našom prípade cez premiéra Fica. Taktiež je to vnútorná záležitosť Poľska, do ktorej Slovensko nezasahuje. Spolupráca sa vyvíja postupne rokmi a jedna takáto udalosť a nezrovnalosť v názoroch neovplyvní poľsko-slovenské vzťahy.

Obsahom druhej otázky bol vývoj a vzťah Poľska k Európskej únii a rastúci euroskepticizmus v strednej Európe. Pán Samerek sa vyjadril, že prístup je viac euro-kritický, a teda kladie otázky, hľadá cieľ, k čomu vedie, vznikajú ďalšie otázky, na ktoré treba nájsť odpovede. „Euroskepticizmus“ nie je len v strednej Európe, týka sa Britov, ktorí nedostali odpoveď. Takisto môžeme vidieť udalosti vo Francúzsku spojené s Marine Le Pen, kde 30% obyvateľov nie je spokojných, tým vznikajú otázky a názory, ktoré budú mať vplyv na budúcnosť. Pán Strážay nadviazal, že názory aj plány nikdy nebudú rovnaké, či už v EÚ alebo V4, ale strategický charakter áno. Napríklad eurozóna nebráni spolupráci členov v jadre aj mimo neho. Taktiež model V4 je málo inštitucionalizovaný a založený hlavne na dobrovoľnej spolupráci, ktorá určite má budúcnosť.

Cestovanie a projekty infraštruktúry boli nasledujúcou oblasťou diskusie. O projektoch týkajúcich sa dopravy sa neuvažuje, ževraj nie je o ne záujem. „Veľmi veľa projektov existuje v oblasti dopravy, veľa sa o nich rozpráva, avšak čo sa týka realizácie je vidieť iba skromné výsledky“spomenul pán Strážay.  Pán Samerek poznamenal, že sa zvyšuje povedomie potreby spojenia, hlavne z turistického hľadiska.

V neposlednom rade bol témou diskusie aj rozličný postoj k Rusku. Slováci vnímajú Rusko skôr pozitívne. Je to zapríčinené geografickým rozdielom, Slovensko nemalo prakticky skoro žiadne skúsenosti s Ruskom, na rozdiel od Poľska, ktoré s ním má historické skúsenosti siahajúce až do 16. storočia. Poľský ľud sa Rusov bojí, z toho dôvodu americké tanky na území Poľska považujú bežní ľudia za obranu.

Posledná otázka zahŕňala absentujúce témy knihy – kultúru a vzdelávanie – a jej pokračovanie. Rečníci zatiaľ nechystajú update, kvôli existujúcim limitom, organizačným aj finančným. Priestor pre spoluprácu vidia v možnosti vytvorenia sumáru v angličtine. Podujatie prebiehalo v priateľskej a uvoľnenej nálade. Hostia nám priblížili súčasné slovensko-poľské vzťahy z rôznych aspektov a načrtli pozadie svojej čerstvo vydanej knihy.

Odkaz na stiahnutie knihy Súčasné slovensko-poľské vzťahy: http://www.bratyslawa.msz.gov.pl/resource/0e7b491c-cbf0-489d-aee3-b3097633317e:JCR