V rámci projektu SpeakingTours sa 15. novembra 2018 v Nitre na Gymnáziu Golianova 68 uskutočnila ďalšia prednáška v názvom „Význam členstva Slovenskej republiky v NATO“. V úlohe rečníka vystúpil plukovník Ing. Martin Remeš, zástupca náčelníka kancelárie Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky.
V úvode prednášky dostali žiaci písomne 10 otázok, ktoré mali v skupinách spracovať a následne prezentovať svoje názory. Väčšina odprezentovaných názorov bola voči členstvu SR v NATO kritická z dôvodu, že Slovensku nehrozia žiadne vojenské hrozby alebo terorizmus, a Slovensko by malo byť vojensky nezávislé. Na druhej strane názory naklonené členstvu SR v NATO boli odôvodnené tým, že v prípade konfliktu sa Slovenská republika nedokáže ubrániť sama.
Po prezentácii názorov prebral slovo rečník, ktorý publikum oboznámil s tým, že NATO je politicko-vojenská organizácia, ktorá bola založená v roku 1949, a ktorá je orientovaná na kolektívnu bezpečnosť a obranu, a zachovanie demokracie a mieru v severoatlantickom priestore. V histórii pôsobila ako protipól k Varšavskému paktu, po jeho vzniku v roku 1955, kedy Nemecká spolková republika vstúpila do NATO. Úvodné sídlo bolo v Paríži v rokoch 1951-1959, kedy bolo Francúzsko plnohodnotným členom NATO. V rokoch 1959-1967 bolo sídlo presunuté do novopostavenej budovy tiež v Paríži, avšak po vystúpení Francúzska z vojenských štruktúr NATO bolo sídlo presunuté do Bruselu. Od roku 2017 sídli NATO v novej budove, ktorej výstavba bola schválená v roku 1999 vo Washingtone, a kde celkové náklady sa vyšplhali na 1,1 miliardy eur. Moderný dizajn umožňuje umiestnenie národných delegácií jednotlivých členských krajín ako aj politických a vojenských štruktúr vrátane niektorých agentúr NATO, a rovnako umožňuje aj prípadné rozšírenie budovy.
…Na otázku či je členstvo v NATO pre SR výhodné odpovedal pán plukovník Remeš stručne a jednoznačne – Áno…
Plukovník Remeš priblížil aj informácie o členských štátoch NATO. Oboznámil účastníkov prednášky so zakladajúcimi štáty NATO, rovnako uviedol aj všetky rozšírenia Aliancie vrátane roku 2004, kedy do NATO vstúpila aj Slovenská republika a spomenul aj posledné rozšírenie v roku 2017, kedy sa Aliancia rozrástla o Čiernu Horu. Taktiež spomenul aj Akčný plán pre členstvo NATO, v ktorom sú niektoré partnerské krajiny. Informoval aj o Summite NATO v roku 2008, kedy Aliancia prijala komuniké, že Gruzínsko a Ukrajina sa stanú členmi NATO. V súčasnosti obi dve krajiny pracujú na splnení požiadaviek, ktoré by umožnili vstup do Aliancie na základe politického rozhodnutia NATO.
Hlavné úlohy NATO sú spracované v strategických koncepciách NATO, pričom posledná bola prijatá v roku 2010, a podľa nej má Aliancia 3 základné úlohy:
- Kolektívna obrana (v rámci kolektívnej obrany si členovia NATO navzájom pomáhajú proti útokom v súlade s článkom 5 Washingtonskej zmluvy, a kedy v prípade napadnutia jednej krajiny, jej musia prísť všetky ostatné štáty Severoatlantickej aliancie na pomoc),
- Krízový manažment (NATO má súbor politických a vojenských schopností na riešenie celého spektra kríz a pri ich riešení aktívne využíva vhodnú kombináciu týchto nástrojov pri prevencii, zastavení konfliktov alebo podpore stability a bezpečnosti),
- Bezpečnostná spolupráca (NATO sa zapája do posilňovania medzinárodnej bezpečnosti prostredníctvom partnerstva s nečlenskými krajinami ako aj medzinárodnými organizáciami, prispieva ku kontrole zbraní, odzbrojeniu, a zároveň má otvorené dvere k členstvu v NATO pre všetky európske demokracie).
Pán Remeš nám vysvetlil aj štruktúru NATO, jej politickú a vojenskú časť. Najvyšším politickým orgánom je Severoatlantická rada, na čele ktorej je generálny tajomník NATO, aktuálnych tajomníkom je JensStoltenberg, bývalý premiér Nórska. Rada zasadá raz za dva roky na úrovni prezidentov alebo premiérov jednotlivých krajín – Summit NATO, a taktiež dvakrát za rok na úrovni ministrov zahraničných vecí a ministrov obrany. Poradným orgánom Severoatlantickej rady je Vojenský výbor, na ktorého čele je predseda vojenského výboru. Ďalej plukovník Remeš informoval o dvoch strategických veliteľstvách NATO – Spojeneckom veliteľstve NATO pre transformáciu a Spojeneckom veliteľstve NATO pre operácie vrátane ich podriadených veliteľstvách a ich zameraniu.
Rečník plynule prešiel aj problematikou rozpočtu, ktorý sa delí na civilný (najvyššia čiastka rozpočtu ide na náklady na personál – 64%) a vojenský (najvyššia čiastka rozpočtu ide na náklady pre veliteľské štruktúry NATO a programy – 45%). Rovnako sa venoval aj výdavkom na obranu, ktoré vynakladajú jednotlivé členské krajiny na túto oblasť. Tejto oblasti venoval osobitú pozornosť, predovšetkým vo vzťahu k poslednému Summitu NATO, kde boli výdavky na obranu vo výške 2% HDP široko diskutovanou otázkou. Okrem iného ako príklad výdavkov na obranu členskými krajinami uviedol informácie z roku 2017. Informoval, že v priemere boli výdavky európskych členských štátov vo výške 250 miliárd dolárov v porovnaní s 707 miliardami dolárov, ktoré vynakladajú na obranu dvaja severoamerickí členovia USA a Kanada.
V rámci spolupráce NATO s ostatnými krajinami informoval rečník o rôznych formátoch spolupráce ako sú Partnerstvo za mier, Istanbulská iniciatíva pre spoluprácu, Stredomorský dialóg, a ďalšie, vrátane dôležitej spolupráce s medzinárodnými organizáciami ako sú EÚ, OSN, OBSE a MVČK.
V závere prednášky prebiehala aj diskusia so študentmi výsledkom čoho bolo zhrnutie výhod aj záväzkov Slovenskej republiky v Severoatlantickej aliancii. Na otázku či je členstvo v NATO pre SR výhodné odpovedal pán plukovník Remeš stručne a jednoznačne – Áno.
