Dňa 9.11.2021 uskutočnila Fakulta politických vied a medzinárodných vzťahov UMB v spolupráci s Euroatlantickým centrom prednášku zameranú na problematiku grécko-tureckých vzťahov. Hosťami diskusie boli J.E. Iveta Hricová, veľvyslankyňa SR v Grécku, a J.E. Ján Pšenica, veľvyslanec SR v Turecku. Podujatie sa z dôvodu dištančnej formy vzdelávania uskutočnilo online formou, prostredníctvom platformy Zoom.
Prednášku otvorila moderátorka, Patrícia Marcinová, ktorá krátko predstavila hostí a odovzdala slovo prvému rečníkovi – pánovi veľvyslancovi Pšenicovi. Pán veľvyslanec na úvod svojej prezentácie charakterizoval osídľovanie súčasného Grécka a Turecka, kde chcel poukázať na existenciu viacerých civilizácií, ktoré sa počas histórie nachádzali na území týchto dvoch krajín. Zvýraznil ich podobnosti a rozdiely.
Druhú časť prednášky venoval problémovým oblastiam bilaterálnych vzťahov Turecka. Pozornosť upriamil na niekoľko konkrétnych príkladov, ktoré patria medzi najväčšie spory Grécka a Turecka, a v krátkosti opísal ich podstatu. Konkrétne sa jedná napríklad o problémy spojené s postavením a označovaním príslušníkov moslimskej, resp. tureckej, menšiny v Grécku. Ďalším dôležitým problémom, ktorý pán veľvyslanec vyzdvihol je určenie námorných hraníc. Medzi týmito dvoma krajinami totiž vzniká rozdiel v interpretácii námorného práva. Turecko má značné výhrady voči Grécku a jeho zatláčaniu Turecka takmer až na jeho pevninu. Ďalším dôležitým problémom je neuznanie Cypru a vlády v Nikózii zo strany Turecka. Tento spor veľmi silno ovplyvňuje vzájomné vzťahy krajín. Turecko ako riešenie sporu navrhuje trvalé rozdelenie Cypru pomocou dvojštátneho rozdelenia. V súvislosti s týmto problémom existuje aj ďalší – spájaný s ložiskami ropy a zemného plynu vo
plynu. Grécko si silno stráži námorné zóny svojich ostrovov, a tak zabraňuje záujmom Turecka o ťažbu.
Na záver svojej prednášky pán veľvyslanec Pšenica vyzval prítomných študentov na neskoršiu diskusiu, ktorá by sa mohla venovať aj záujmom Slovenskej republiky v rámci turecko-gréckych vzťahov.
Druhou rečníčkou bola pani veľvyslankyňa Hricová. Svoju prednášku začala v kontexte 200. výročia nezávislosti Grécka. Poukázala na historický vývoj grécko-tureckých vzťahov prelínajúc práve boj za grécku nezávislosť.
Ďalej sa pani veľvyslankyňa venovala konkrétnym sporom medzi Gréckom a Tureckom. V mnohých častiach doplnila pána veľvyslanca Pšenicu, ktorý sa sporným otázkam taktiež venoval vo svojej prezentácii. Počas prednášky bolo teda vyzdvihnutých niekoľko grécko-tureckých sporov. Medzi tie patrí napríklad spor v Egejskom mori spájaný opäť s ťažbou zemného plynu a ropy. Pri tomto probléme pani veľvyslankyňa poukázala na príklad ostrova Kastellorizo. Zaujímavosťou je, že tento ostrov sa nachádza najbližšie k územiu Turecka, a tak je častým zdrojom najväčších konfliktov. Iným dôležitým spomínaným sporom je napríklad moslimská menšina žijúca v Trácii, kde Grécko uznáva grécku moslimskú menšinu, a nie tureckú.
Na konci prezentácie bola otvorená otázka budúcnosti a vývoja grécko-tureckých vzťahov, kde pani veľvyslankyňa vyzdvihla záujem gréckej strany pre konštruktívne riešenia. Pre budúcu a možno lepšiu spoluprácu Turecka s Grékom budú dôležité nadchádzajúce parlamentné voľby, ktoré sa v roku 2023 uskutočnia práve v Turecku.
V závere prednášky dostali priestor na otázky študenti, ktorí otvorili zaujímavé témy. Týkali sa napríklad ťažby ropy vo východnom Stredomorí, existencie etnických menšín v Grécku, a taktiež perspektív vývoja grécko-tureckých vzťahov v budúcnosti.
Fakulta politických vied a medzinárodných vzťahov a Euroatlantické centrum Fakulta politických vied a medzinárodných vzťahov UMB a Euroatlantické centrum ďakujú J.E. Ivete Hricovej a J.E. Jánovi Pšenicovi za prijatie pozvania na prednášku a zúčastneným študentom za ich zaujímavé otázky.
